1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?

Základné pravidlá pre určenie rozhodného práva obsahuje zákon č.91/2012 Sb., o medzinárodnom práve súkromnom. Podľa §49 ods. 3 zákona o medzinárodnom práve súkromnom sa majetkové vzťahy medzi manželmi riadia právnymi predpismi štátu, v ktorom majú obaja manželia obvyklý pobyt. Ak majú manželia svoj obvyklý pobyt v rôznych štátoch, ich majetkové vzťahy sa riadia právnym poriadkom štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. Ak sú manželia štátnymi príslušníkmi rôznych štátov, riadia sa tieto vzťahy českými právnymi predpismi. Túto otázku upravujú aj bilaterálne zmluvy o právnej pomoci v občianskych, obchodných a rodinných veciach uzatvorených medzi Českou republikou a bývalými socialistickými štátmi (napr. zmluva s Bulharskom z 25. 11. 1976, zmluva s Poľskom z 21. 12. 1987, zmluva s bývalou Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávie z 21. 1. 1964, zmluva s Rumunskom z 11. 7. 1994), kde je kolízne kritérium štátnej príslušnosti rozhodujúce pre určenie rozhodného práva. Kolízne kritérium ich spoločného bydliska sa berie do úvahy len v prípade, že manželia sú rôznej národnosti. V zmluve s bývalým Sovietskym zväzom podpísanej dňa 12. 8. 1982 (záväznej vo vzťahu k Rusku, Moldavsku, Kirgizsku a Gruzínsku) a v zmluve s Ukrajinou z 28.05.2001 je kolíznym kritériom spoločné bydlisko. Právna úprava obsiahnutá v týchto medzinárodných zmluvách sa aplikuje namiesto zákonnej úpravy.

Registrované partnerstvá a obdobné vzťahy a ich účinky, vrátane úpravy osobných a majetkových pomerov partnerov, sa riadia právnym poriadkom štátu, kde bolo registrované partnerstvo alebo obdobný vzťah uzavreté (§67 ods. 2 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom.)

1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?

Podľa  §49 ods. 4 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom sa manželia môžu dohodnúť, že ich majetkové vzťahy sa budú riadiť :

• právnym poriadkom štátu, ktorého je jeden z manželov štátnym príslušníkom, alebo 
• právnym poriadkom štátu, v ktorom má jeden z manželov obvyklý pobyt, alebo 
• právnym poriadkom štátu, kde sa nachádza nehnuteľnosť, pokiaľ ide o túto nehnuteľnosť, alebo
• českým právnym poriadkom.

Dohoda musí byť spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo obdobnej listiny, pokiaľ sa dohoda uzatvára v cudzine.

2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

Zákonným majetkovým režimom manželov v Českej republike je spoločný majetok manželov, ktorý upravuje občiansky zákonník (zákon č.89/2012 Sb.).

Podrobnejšie vymedzenie spoločného majetku nájdeme v § 709, § 710 a § 3040 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je súčasťou spoločného majetku manželov :

• Majetok, t.j. to, čo nadobudol jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne za trvania manželstva, s výnimkou toho, čo
  • slúži osobnej potrebe jedného z manželov,
  • nadobudol darom, dedením alebo odkazom len jeden z manželov, ibaže darca pri darovaní alebo poručiteľ pri nakladaní s majetkom pre prípad smrti prejavil iný úmysel,
  • nadobudol jeden z manželov ako náhradu nemajetkovej ujmy na svojich prirodzených právach, o nadobudol jeden z manželov právnym konaním vzťahujúcim sa k jeho výlučnému vlastníctvu,
  • nadobudol jeden z manželov náhradou za poškodenie, zničenie alebo stratu svojho výhradného majetku
  • bolo vydané podľa právnych predpisov o reštitúcii majetku tomu z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Súčasťou spoločného majetku je tiež zisk z toho, čo patrí výhradne jednému z manželov, a tiež podiel manžela v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ak sa stal manžel v dobe trvania manželstva spoločníkom obchodnej spoločnosti alebo členom družstva (ibaže by nadobudnutie podielu spadalo pod jednu z vyššie uvedených výnimiek).

• Dlhy, prevzaté za trvania manželstva, ibaže :
  • sa týkajú majetku, ktorý patrí výlučne jednému z manželov, a to v rozsahu, ktorý presahuje zisk z tohto majetku, alebo
  • ich prevzal len jeden z manželov bez súhlasu druhého, bez toho aby sa jednalo o zaobstarávanie každodenných alebo bežných potrieb rodiny.

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

České právo v súčasnosti takúto domnienku nepozná.

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

Neexistuje žiadny predpis, ktorý by určoval povinnosť vypracovať súpis majetku. Napriek tomu je vhodné, aby sa súpis majetku vypracoval v súvislosti s vyporiadaním spoločného majetku manželov v prípade jeho zániku (rozvodom alebo smrťou jedného z manželov).

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

Obaja manželia (alebo jeden z nich podľa dohody) používajú a spoločne udržiavajú majetok, ktorý tvorí súčasť ich spoločného majetku. Bežnú správu majetku, ktorý je súčasťou spoločného majetku, môže vykonávať každý z nich (napr. úhrada bežných domácich záležitostí, platba pravidelných záväzkov, ako je nájomné a súvisiace služby, stravovanie, nákup bežných spotrebných výrobkov). V záležitostiach týkajúcich sa spoločného majetku manželov, ktoré nie sú bežné (napr. prevod nehnuteľného majetku alebo majetku vyššej hodnoty alebo zastavenie nehnuteľného majetku), sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Ak by jeden manžel bez vážneho dôvodu odoprel súhlas alebo nebol schopný prejaviť svoju vôľu, môže jeho súhlas na návrh druhého manžela nahradiť súd. Ak koná len jeden manžel bez súhlasu druhého manžela v prípadoch, keď je potrebný súhlas oboch manželov, môže sa druhý manžel dovolať neplatnosti takéhoto konania (§ 713 a § 714 Občianskeho zákonníka); ak sa však neplatnosti nedovolá, zostáva takéto konanie v platnosti (§ 586 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto ustanovenia sa uplatnia len vtedy, ak nie sú modifikované manželskou zmluvou alebo rozhodnutím súdu.

2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?

Obidvaja manželia majú spoločné a nerozdielne práva a povinnosti, vyplývajúce z právnych úkonov týkajúcich sa ich spoločného majetku, ktoré boli vykonané jedným z nich v rámci bežnej správy (§ 713 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

Obaja manželia sú spoločne a nerozdielne zodpovední za záväzky, ktoré sa vzťahujú na ich spoločný majetok (§ 713 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto dlhy môžu byť uspokojené tak z majetku patriaceho do spoločného majetku manželov, tak z výhradného majetku každého z manželov.

Manželská zmluva môže vylúčiť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť manželov za dlhy, avšak voči tretím osobám má takáto zmluva účinky len vtedy, ak s ňou tretia osoba súhlasí (§ 719 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo ak bude na žiadosť oboch manželov zapísaná vo verejnom zozname manželských zmlúv (§ 721 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Manželia zostávajú samostatne zodpovední za dlhy, ktoré netvoria spoločný majetok manželov, tzn. v princípe:

• dlhy vzťahujúce sa k ich výlučnému majetku, a to v rozsahu presahujúcom zisk z tohto majetku,
• dlhy prevzaté jedným manželom bez súhlasu druhého bez toho, aby sa jednalo o obstarávanie každodenných alebo bežných potrieb rodiny,
• dlhy vzniknuté z protiprávneho konania jedného z manželov,
• dlhy voči štátu a orgánom verejnej správy,
• dlhy vzniknuté pred uzavretím manželstva.

Tieto dlhy (s výnimkou dlhov vzniknutých pred uzavretím manželstva) však môžu byť pri výkone rozhodnutia uspokojené nielen z výhradného majetku zaviazaného manžela, ale aj z majetku patriaceho do spoločného majetku manželov.

3.1. Ktoré ustanovenia možno zmluvne ošetriť a ktoré nie? Ktoré majetkové pomery manželov možno zvoliť?

Manželia (snúbenci) si manželskou zmluvou môžu dojednať manželský majetkový režim odlišný od zákonného režimu. Zmluvný režim môže spočívať v režime oddeleného majetku, v režime vzniku spoločného majetku manželov ku dňu zániku manželstva, ako aj v režime rozšírenia alebo zúženia rozsahu spoločného majetku (§ 717 Občianskeho zákonníka). Zmluva môže obsahovať v podstate akékoľvek dohody, pokiaľ to zákon nezakazuje - najmä môže odchylne od zákona zmeniť zaradenie existujúceho i budúceho majetku do spoločného majetku, alebo mimo neho. Znamená to napríklad, že manželia sa môžu dohodnúť, že majetok (napr. nehnuteľnosť) vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov sa stane súčasťou spoločného majetku manželov. Manželská zmluva môže tiež usporiadať majetkové pomery pre prípad zániku manželstva - rozvodom i smrťou (§ 718 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Taktiež správa spoločného majetku môže byť upravená manželskou zmluvou podľa potrieb manželov.

3.2. Aké sú formálne požiadavky a na koho sa môžem obrátiť?

Tieto zmluvy musia byť uzavreté vo forme notárskej zápisnice (§ 716 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

3.3. Kedy môže byť zmluva uzavretá a kedy nadobudne platnosť?

Zmluva môže byť uzatvorená kedykoľvek v priebehu manželstva alebo tiež pred jeho uzavretím. V prvom prípade zmluva nadobudne platnosť po jej uzavretí, v druhom prípade až vtedy, keď manželia zákonne uzatvoria manželstvo. Pokiaľ je však predmetom zmluvy existujúca vec zapísaná vo verejnom registri (napr. nehnuteľnosť), ktorá je už v spoločnom vlastníctve manželov alebo ktorá patrí len jednému z nich, nadobúda zmluva v tejto časti účinky voči tretím osobám zásadne až zápisom do tohto registra (§ 720 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak si dojednajú manželia pre svoj zmluvný režim spätný účinok, neprihliada sa k tomu. 3

3.4. Môžu manželia zmeniť existujúcu zmluvu? Ak áno, za akých podmienok?

Manželia môžu voľne upraviť existujúcu manželskú zmluvu na základe ich dohody; aj pre túto dohodu sa vyžaduje forma notárskej zápisnice. Režim spoločného majetku môže byť tiež upravený rozhodnutím súdu (na požiadanie jedného z manželov). Takáto zmena si vyžaduje dohodu manželov alebo rozhodnutie súdu o súčastiach spoločného majetku manželov v doterajšom režime. Opäť sa uplatní len podmienečná účinnosť zmien vo vzťahu k tretím osobám.

3.5. Môže mať manželská zmluva retroaktívne účinky podľa vnútroštátneho práva vašej krajiny, ak manželia uzavreli túto zmluvu počas trvania manželstva? 

 Nie. Podľa § 716 ods. 1 Občianskeho zákonníka manželské zmluvy nemôžu mať spätnú platnosť.

4.1. Existuje vo vašej krajine jeden alebo viacero registrov majetkových pomerov? Kde?

V Českej republike sú vedené dva registre manželských zmlúv:

• Zoznam listín o manželskom majetkovom režime - verejná elektronická evidencia
• Evidencia listín o manželskom majetkovom režime - neverejná elektronická evidencia

Obidva registre prevádzkuje a spravuje Notárska komora Českej republiky.

4.2. Aké dokumenty sa evidujú? Ktoré informácie sa evidujú?

4.3. Ako a kto môže mať prístup k zaevidovaným informáciám?

Zoznam listín o manželskom majetkovom režime
Do zoznamu listín sa zapisujú tak manželské majetkové zmluvy (resp. dohody o zmene týchto zmlúv), ako aj súdne rozhodnutia o manželskom majetkovom režime. Zoznam zahŕňa register a zbierku listín.

Register obsahuje nasledujúce údaje:

• meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko (budúcich) manželov,
• dátum uzavretia a účinnosti manželské majetkové zmluvy, označenie dohodnutého režimu podľa občianskeho zákonníka a meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý zmluvu o manželskom majetkovom režime spísal, alebo,
• dátum vydania a právoplatnosti súdneho rozhodnutia o manželskom majetkovom režime, jeho spisovú značku, označenie súdu, ktorý rozhodnutie vydal, a údaj o tom, či súd zrušil alebo obnovil spoločný majetok manželov, alebo zúžil jeho rozsah, alebo zmenil manželský majetkový režim,
• príp. ďalšie údaje.  

Zbierka listín obsahuje rovnopis manželskej zmluvy alebo súdneho rozhodnutia.

Zápis manželskej zmluvy do zoznamu sa vykoná len vtedy, ak je to v manželskej zmluve dohodnuté, inak na žiadosť oboch manželov. Naproti tomu zápis súdnych rozhodnutí o manželskom majetkovom režime sa vykonáva povinne bez ohľadu na vôľu manželov.

Zoznam je verejný; Notárska komora ČR zverejňuje spôsobom umožňujúcim diaľkový prístup informácie zapísané do registra. Ktorýkoľvek notár vydá každému na jeho žiadosť zo zbierky listín odpis manželskej zmluvy alebo súdneho rozhodnutia, príp. potvrdenie o tom, že takáto listina nie je v Zozname zapísaná (§ 35j - § 35l zákona č. 358/1992 Sb., o notároch a ich činnosti (ďalej len "notársky poriadok").

Evidencia listín o manželskom majetkovom režime
Do Evidencie listín sa tiež zapisujú tak manželské majetkové zmluvy (resp. dohody o zmene týchto zmlúv), ako aj súdne rozhodnutia o manželskom majetkovom režime.

Evidencia obsahuje nasledujúce údaje:

• meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalé bydlisko (budúcich ) manželov,
• meno, priezvisko a sídlo notára, u ktorého je uložená manželská zmluva ( prípadne analogická informácia k súdnemu rozhodnutiu),
• číslo spisu a dátum uzavretia zmluvy  ( prípadne analogická informácia k súdnemu rozhodnutiu),
• dátum registrácie.

Informácie v Evidencii sú prístupné iba notárovi, ktorý manželskú zmluvu (dohodu) spísal, a Notárska komora ČR. Evidencia slúži ako zdroj informácií o aktuálnom majetkovom režime manželov iba počas dedičského konania po smrti jedného z manželov. Na žiadosť notára,  súdom povereného konať ako súdny komisár vo veci pozostalosti, poskytuje Notárska komora ČR notárovi informácie o tom, či v evidencii existuje jedna alebo viacero manželských zmlúv (dohôd) uzatvorených poručiteľom a u ktorého notára je uložená, prípadne či je evidované súdne rozhodnutie ohľadom majetkového režimu poručiteľa. Všetky vyššie uvedené dáta sú oznámené notárovi (§ 35d zákona č.  358/1992 Sb. Notárskeho poriadku).

4.4. Aké sú právne účinky evidencie (platnosť, možnosť podať námietky)?

Zoznam listín o manželskom majetkovom režime
Ak sú manželská majetková zmluva alebo súdne rozhodnutie o manželskom majetkovom režime zapísané v Zozname, manželia sa ich môžu dovolať voči tretím osobám, aj keď tieto s ich obsahom neboli oboznámené (§ 35l ods. 1 Notárskeho poriadku).

Evidencia listín o manželskom majetkovom režime
Údaje v Evidencii nie sú právne záväzné. Evidencia slúži len informačné účely.

4.5. Môže byť vo vašej krajine zaregistrovaná manželská zmluva, ktorá bola uzavretá v inom štáte podľa cudzieho práva? Ak áno za akých podmienok a formálnych náležitostí?

Nie. Zahraničné manželské zmluvy nie je možné registrovať v Českej republike.

5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?

Podľa českého práva režim spoločného majetku zaniká rozvodom, smrťou jedného z manželov alebo niektorým z ďalších prípadov ustanovených zákonom. Ak dôjde k zániku  spoločného majetku manželov, vykoná sa likvidácia doterajších spoločných práv a povinností ich vysporiadaním.

Manželia (bývalí manželia) sa môžu na spôsobe vysporiadania dohodnúť (vysporiadaním však nesmú byť dotknuté práva tretích osôb), príp. môžu navrhnúť, aby o vysporiadaní rozhodol súd (§ 740 a § 765 Občianskeho zákonníka). Pri súdnom vyrovnaní (a podporne aj pri vyporiadaní dohodou manželov) sa vychádza zo zásady, že podiely oboch manželov na majetku, ktorý sa má vysporiadať, sú rovnaké. Avšak, pri vysporiadaní sa prihliadne predovšetkým na potreby nezaopatrených detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu (najmä ako sa staral o rodinu a rodinnú domácnosť), a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Zároveň každý z manželov nahradí to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho výlučný majetok, a môže požadovať úhradu toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok. (§ 742 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ nedôjde do troch rokov od zániku spoločného vlastníctva manželov k vysporiadaniu toho, čo predtým patrilo do spoločného majetku, ani dohodou manželov a ak v tejto lehote nebol ani podaný návrh na vysporiadanie súdom, prebehne vysporiadanie podľa zákonnej domnienky tak, že:

• hmotné veci hnuteľné sú vo vlastníctve toho manžela, ktorý ich pre potrebu svoju, svojej rodiny alebo rodinné domácnosti výlučne ako vlastník užíva,
• ostatné veci hnuteľné a nehnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve oboch manželov, pričom ich podiely sú rovnaké (§ 741 Občianskeho zákonníka).

Rovnaké pravidlá platia v prípade, keď spoločný majetok manželov bolo zúžený manželskou zmluvou alebo bolo zrušené.

5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?

Za spoločné záväzky oboch manželov, ktoré vznikli počas trvania manželstva, zodpovedajú manželia voči tretím osobám spoločne a nerozdielne, pretože vysporiadaním majetku nesmú byť ich práva dotknuté; inak by sa tretia osoba mohla domáhať, aby súd vyslovil, že vysporiadanie je voči nej neúčinné. Vysporiadanie dlhov tak má účinky len medzi manželmi (§ 737 Občianskeho zákonníka).  Manželia sú aj naďalej samostatne zodpovední za dlhy súvisiace s výlučným majetkom manželov.

5.3.1. V prípade, že majetkové pomery vykazujú spoločný prebytok:

• Musia byť nároky uspokojené prostredníctvom platby alebo v naturáliách?
• Ako sa takéto nároky posudzujú?
• Aká je výška vyrovnávacej platby?
• Kedy je nárok stanovený?

V Českej republike neexistuje úprava režimu prebytkov majetku.

5.3.2. V ostatných prípadoch (ak neexistuje spoločný prebytok)?
Každý z manželov nahradí to, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho výlučný majetok a je oprávnený požadovať náhradu za to, čo vložil do spoločného majetku zo svojich vlastných prostriedkov,  ( § 742 Občianskeho zákonníka). Žiadne osobitné predpisy neupravujú, či sa má nárok vyrovnať formou platby alebo v naturáliách.

V dedičskom konaní sa posúdia majetkové povinnosti a práva bývalých manželov podľa toho majetkového režimu, ktorý existoval medzi manželmi (t.j. buď zákonný režim, zmluvný režim alebo režim založený rozhodnutím súdu), prípadne aj podľa pokynov (závet), ktoré ohľadom svojho majetku urobil zosnulý manžel za svojho života pre prípad smrti. Podporne sa opäť použijú zásady pre vysporiadanie spoločného majetku súdom vymenované v bode 5.1. Pozostalý manžel sa však môže s dedičmi na vysporiadaní dohodnúť aj inak (§ 764 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Časť zaniknutého a vysporiadaného spoločného majetku, ktorá patrí poručiteľovi (v praxi ide väčšinou o polovicu zaniknutého spoločného majetku), tvorí jeho majetok (spolu s jeho výlučným majetkom) a stáva sa predmetom dedenia. Pozostalý manžel alebo manželka a deti zosnulého budú dediť v prvej skupine, každý z nich rovnakým dielom (§ 1635 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

České právo nestanovuje žiadne zvláštne úpravy majetkových pomerov pre mnohonárodnostné páry.

České právo nestanovuje žiadne zvláštne úpravy majetkových pomerov pre registrované partnerstvá. Registrovaní partneri však môžu upraviť svoje majetkové vzťahy zmluvou. To isté platí pre neregistrované partnerstvá. V priebehu dedičského konania registrovaný partner zosnulého  a deti zosnulého dedia v prvom rade, každý rovnakým dielom (§ 1635 ods. 1 a §3020 Občianskeho zákonníka).

Medzinárodná právomoc českých súdov v konaní o rozvode manželstva (a takisto v konaní o neplatnosť manželstva a o určení, či tu manželstvo je alebo nie je), je daná vtedy, ak je aspoň jeden z manželov štátnym občanom Českej republiky, alebo ak žalovaný má v Českej republike obvyklý pobyt.

Ak sú obaja manželia cudzinci a žalovaný nemá obvyklý pobyt v Českej republike ani v inom členskom štáte Európskej únie a ani nie je občanom členského štátu Európskej únie a nemá domicil v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska alebo v Írsku, je právomoc českých súdov v týchto veciach daná, ak

• obaja manželia mali v Českej republike obvyklý pobyt a žalobca má ešte obvyklý pobyt v Českej republike,
• žalobca má obvyklý pobyt v Českej republike a druhý manžel sa pripojil k návrhu, alebo
• žalobca má obvyklý pobyt v Českej republike a mal tento obvyklý pobyt najmenej po dobu jedného roka bezprostredne pred podaním žaloby.

(§  47 zákona o medzinárodnom práve súkromnom)

Rozhodovať o právach k nehnuteľným veciam, ktoré sú na území Českej republiky, prislúcha výlučne českým súdom alebo iným príslušným českým orgánom verejnej moci (§ 68 zákona o medzinárodnom práve súkromnom). Právomoc českých súdov na prejednanie dedičstva je daná, ak mal poručiteľ v čase svojej smrti obvyklý pobyt v Českej republike (§ 74 zákona o medzinárodnom práve súkromnom).

Pre konanie vo veciach manželských (vrátane vysporiadania spoločného majetku manželov po rozvode) je príslušný okresný súd, v ktorého obvode majú alebo mali manželia posledné spoločné bydlisko v Českej republike, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd (t.j. súd podľa miesta bydliska) manžela, ktorý nepodal návrh na začatie konania, a ak nie je ani taký súd, je príslušný všeobecný súd manžela, ktorý podal návrh na začatie konania (§ 373 a § 383 zákona č. 292/2013 Zb. o osobitných konaniach súdnych). V prípadoch, kedy nie je žiadna súvislosť s rozvodovým konaním, má príslušnosť:

• okresný súd podľa miesta bydliska žalovaného, alebo
• okresný súd, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je súčasťou konania, alebo
• okresný súd, na ktorom prebieha dedičské konanie, ak je rozdelenie ovplyvnené dedičským konaním (§ 88 občianskeho súdneho poriadku).