1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?

Ak si manželia podľa Zákona o medzinárodnom súkromnom práve nevybrali rozhodné právo, uplatňuje sa na ich majetkové pomery rozhodné právo pre všeobecné právne dôsledky manželstva v čase, keď manželia uzavreli manželstvo. Všeobecné právne dôsledky sú stanovené podľa práva krajiny, v ktorom majú manželia spoločné bydlisko. Ak manželia nemajú spoločné bydlisko, uplatňuje sa právo krajiny spoločného občianstva. Ak majú manželia pobyt v iných štátoch a majú odlišné občianstvo, všeobecné právne dôsledky manželstva sa stanovia na základe práva štátu ich posledného spoločného bydliska, ak má jeden z manželov ešte stále bydlisko v tomto štáte. Ak na základe uvedených dôvodov nie je možné určiť rozhodné právo, uplatňuje sa právo krajiny, s ktorou sú manželia najviac spojení iným spôsobom.

Rôzne pravidlá na základe medzinárodných dohôd ( o právnej pomoci) sa použijú v prípade, že manželia alebo jeden z manželov je štátnym príslušníkom Lotyšska, Litvy, Poľska, Ruska alebo Ukrajiny alebo ak manželia bývajú v týchto krajinách.

1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?

Podľa Zákona o medzinárodnom súkromnom práve si manželia môžu vybrať rozhodné právo pre svoje majetkové pomery. Môžu si vybrať buď právo štátu bydliska jedného z manželov alebo právo štátu občianstva jedného z nich v čase výberu práva.

2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

Pri uzatváraní manželstva sú manželia povinní vybrať si režim úpravy majetkových pomerov. Môžu si vybrať medzi režimom bezpodielového spoluvlastníctva, režimom spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov alebo režimom oddelenia vlastníctva.

Ak sa manželia pri uzatvorení manželstva alebo manželskej majetkovej zmluvy nerozhodli pre žiadny režim úpravy majetkových pomerov, predpokladá sa uplatňovanie zákonného režimu bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa tohto režimu sa majetok nadobudnutý počas manželstva považuje za spoločné vlastníctvo manželov.
V rámci režimu bezpodielového spoluvlastníctva sa za samostatný majetok považuje nasledovné:

• osobné predmety (napr. oblečenie);
• majetok, ktorý vlastnil každý z manželov ešte pred uzatvorením manželstva;
• majetok nadobudnutý počas manželstva bezodplatne; vrátane daru alebo dedičstva;
• majetok nadobudnutý na základe práva patriaceho do oddeleného majetku alebo výmenou za oddelený majetok.

Rozdelenie spoločného majetku je možné až po ukončení režimu bezpodielového spoluvlastníctva (buď úmrtím jedného z manželov, rozvodom alebo uzavretím predmanželskej zmluvy stanovujúcej odlišné majetkové pomery).

V rámci režimu spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov a režimu oddelenia vlastníctva neexistuje spoločný majetok manželov.

(Estónsky zákon o rodine)

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

V rámci režimu bezpodielového spoluvlastníctva a oddelenia vlastníctva nie je potrebné vypracovať súpis majetku, ale mal by sa vypracovať v rámci režimu spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov (pozri bod 5.3.).

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

V rámci režimu bezpodielového spoluvlastníctva a oddelenia vlastníctva nie je potrebné vypracovať súpis majetku, ale mal by sa vypracovať v rámci režimu spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov (pozri bod 5.3.).

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

V rámci režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželia vykonávajú práva a povinnosti týkajúce sa ich spoločného majetku, a to spoločne alebo so súhlasom druhého manželského partnera. V prípade nakladania s hnuteľným majetkom alebo práv patriacich do spoločného vlastníctva manželov sa predpokladá súhlas druhého manželského partnera (táto domnienka však neplatí v prípade nakladania s nehnuteľným majetkom). Jeden z manželov môže nakladať so spoločným majetkom na účely každodennej potreby rodiny, na svoju potrebu a bez súhlasu druhého manžela.

Nakladanie so spoločným nehnuteľným majetkom bez súhlasu druhého manželského partnera je neplatné.

Každý z manželov spravuje svoj oddelený majetok samostatne a na svoje náklady a nie je potrebný súhlas druhého z manželov. Manžel môže disponovať s bývaním, ktoré je manželovým oddeleným majetkom, pokiaľ sa toto bývanie užíva ako bývanie rodiny alebo ho užíva druhý manžel, ktorý nie je vlastníkom a poskytnúť užívanie tretej strane alebo ukončiť právny vzťah, na ktorom je založené jeho užívanie, len so súhlasom druhého z manželov za predpokladu, že vlastníctvo k obydliu bolo nadobudnuté po 01.01.2015. Transakcia bez súhlasu druhého manžela je neplatná. To sa nevzťahuje na obydlia nadobudnuté pred 01.01.2015.

V rámci režimu spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov je majetok patriaci manželovi/manželke jeho/jej samostatným vlastníctvom, ktorým môže nezávisle disponovať len manžel, ktorému patrí (bez súhlasu druhého manželského partnera) bez ohľadu na to, či bol nadobudnutý pred manželstvom alebo počas manželstva. Ale pre transakcie s majetkom týkajúcim sa bývania používaného na bývanie rodiny alebo využívané manželom, ktorý nie je jeho vlastníkom, je potrebný súhlas druhého manželského partnera. Ak sa s takýmto majetkom nakladá bez súhlasu manžela, ktorý nie je jeho vlastníkom, je neplatné a druhý z manželov má právo podať žalobu o neplatnosť disponovania s majetkom voči tretej osobe.

Každý z manželov spravuje svoj samostatný majetok nezávisle a na vlastné náklady.

V rámci režimu oddelenia vlastníctva, bez ohľadu na majetkové pomery sa manželia správajú, akoby neboli manželmi a každý z manželov spravuje a nakladá so svojím vlastníctvom nezávisle a na vlastné náklady.

2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?

Bez ohľadu na zvolenú úpravu majetkových pomerov majú manželia solidárny záväzok vyplývajúci z konania jedného z manželov pre bežný chod domácnosti, v záujme detí alebo na uspokojenie iných bežných potrieb rodiny (napríklad, ak si jeden z manželov vezme pôžičku v záujme rodiny, druhému z manželov vzniká solidárny záväzok). Výška tejto transakcie nesmie presiahnuť mieru zodpovedajúcu životným podmienkam manželov.

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

Bez ohľadu na to, ktorá úprava majetkových pomerov bola vybratá, je jeden z manželov zodpovedný za záväzky vzniknuté druhému z manželov len do tej miery, pokiaľ tento manželský partner môže druhého z manželov zastúpiť alebo zaviazať svojím konaním.

V rámci režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželia v plnej miere ručia voči tretím stranám svojím samostatným alebo spoločným majetkom, a to nasledovne:

• za záväzky jedného z manželov vzniknuté na uspokojenie potrieb rodiny;
• za splnenie solidárnych záväzkov jedného z manželov;
• za záväzky, v rámci ktorých sa jeden z manželov dohodol s tretími stranami, že bude ručiť samostatným a spoločným majetkom (je potrebný súhlas druhého manžela).

V prípade ďalších záväzkov ručí každý manžel svojím samostatným majetkom a polovicou spoločného majetku (t. j. svojím podielom). Veriteľ môže požiadať o rozdelenie spoločného majetku, ak sa preukáže, že osobitné vlastníctvo manželského partnera dlžníka nepostačuje na splnenie záväzkov.

3.1. Ktoré ustanovenia možno zmluvne ošetriť a ktoré nie? Ktoré majetkové pomery manželov možno zvoliť?

Režimy úpravy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nadobudnutých spoločných finančných prostriedkov a oddeleného vlastníctva sa počas manželstva môžu neobmedzene meniť, a to uzatvorením manželskej majetkovej zmluvy.

Napriek existujúcemu manželskému majetkovému režimu, môžu manželia na základe uzatvorenia manželskej majetkovej zmluvy:

• ukončiť majetkový režim zvolený pri uzatváraní manželstva alebo pri predchádzajúcej manželskej majetkovej zmluve;
• zaviesť iný majetkový režim povolený zákonom;
• upraviť existujúci majetkový režim v prípadoch stanovených zákonom;
• vymedziť platné právne predpisy pre svoje majetkové pomery, ak manželia bývajú v rôznych krajinách alebo ak majú rôzne občianstvo.

V prípade režimu bezpodielového spoluvlastníctva možno v manželskej majetkovej zmluve stanoviť nasledovné:

• jednotlivý majetok možno vyhlásiť za spoločný alebo individuálny majetok;
• že obmedzenia stanovené právnymi predpismi pre transakcie týkajúce sa rodinného bývania alebo bývania, užívaného samostatne jedným z manželov, sa nepoužijú (pozri 2.4.);
• právo na správu spoločného majetku možno zveriť jednému z manželov, pričom takéto právo môže byť obmedzené v súlade s manželskou zmluvou;
• môže sa stanoviť, že súhlas jedného z manželov nie je pri nezávislej hospodárskej činnosti druhého z manželov povinný.

V prípade režimu spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov v manželskej majetkovej zmluve možno stanoviť:

• aby sa neuplatňovali obmedzenia uložené právnymi predpismi pre transakcie týkajúce sa rodinného bývania alebo bývania využívaného samostatne jedným z manželov (pozri bod 2.4.);
• aby sa rozsah a výpočet fixného majetku určil inak, ako to stanovuje zákon (pozri bod 5.3.).

3.2. Aké sú formálne požiadavky a na koho sa môžem obrátiť?

Manželia uzatvoria manželskú majetkovú zmluvu osobne, pričom túto zmluvu musí vypracovať a overiť notár.

3.3. Kedy môže byť zmluva uzavretá a kedy nadobudne platnosť?

Manželská majetková zmluva sa môže uzavrieť buď pred manželstvom alebo počas manželstva (v takomto prípade nadobúda účinnosť po uzatvorení). Ak sa zmluva uzatvorí pred manželstvom, nadobudne účinnosť dňom uzatvorenia manželstva

3.4. Môžu manželia zmeniť existujúcu zmluvu? Ak áno, za akých podmienok?

Manželskú majetkovú zmluvu môžu manželia neobmedzene meniť (pozri 3.1).

3.5. Môže mať manželská zmluva retroaktívne účinky podľa vnútroštátneho práva vašej krajiny, ak manželia uzavreli túto zmluvu počas trvania manželstva? 

Podľa estónskeho práva môžu manželia v manželskej majetkovej zmluve uviesť, že má spätnú platnosť, ale takáto zmluva by bola platná iba medzi nimi a nemala by žiadny vplyv na tretie osoby.

Ak sa manželia pri uzatvorení manželstva rozhodnú pre režim úpravy spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov alebo režim oddeleného vlastníctva, oddávajúci úradník alebo notár im predložia žiadosť, aby mohli do registra majetku manželov zaznamenať príslušný režim úpravy majetkových pomerov.

Ak sa nevyberie žiadny režim úpravy majetkových pomerov, do registra majetku manželov nie je potrebné urobiť žiadny záznam, pričom sa predpokladá uplatňovanie režimu bezpodielového spoluvlastníctva.

Ak manželia uzatvoria dmanželskú zmluvu, údaje z tejto zmluvy sa na žiadosť manželov zadajú do registra majetku manželov na základe žiadosti, na ktorej musí podpisy manželov overiť notár.

Ak spoločný majetkový režim alebo režim spoločne nadobudnutých ziskov ukončí súd, ten potom zašle kópiu súdneho rozhodnutia na Notársku komoru na vykonanie zápisu do registra majetku manželov.

4.1. Existuje vo vašej krajine jeden alebo viacero registrov majetkových pomerov? Kde?

Estónska republika má jeden register majetku manželov, ktorý vedie Notárska komora.

(Estónsky zákon o registri majetku manželov)

4.2. Aké dokumenty sa evidujú? Ktoré informácie sa evidujú?

Do karty registra sa zaznamenávajú tieto informácie: osobné údaje manželov, manželský majetkový režim, zmeny a doplnenia vlastníckych práv manželov, uplatňovanie estónskeho alebo cudzieho práva na vlastnícke práva manželov a údaje o manželskej majetkovej zmluve.
V súbore registra sa uchovávajú dokumenty, ktoré sú podkladom pre záznam (manželské majetkové zmluvy, rozhodnutia súdu, žiadosti o vykonanie záznamov atď.).

4.3. Ako a kto môže mať prístup k zaevidovaným informáciám?

Informácie zaznamenané na registračnej karte manželského majetkového registra ako aj ich výpisy sú verejne dostupné. Prístup k registračným súborom ako aj výpisom z dokumentov v nich obsiahnutých je možné získať na základe oprávneného záujmu.

Oprávnený záujem sa predpokladá u manžela, notárov, exekútorov, konkurzných správcov, súdov a orgánov dohľadu.

Informácie obsiahnuté v registri manželských majetkových režimov sú dostupné na notárskych úradoch a na príslušných internetových stránkach. V prípade získania informácií obsiahnutých v registri manželských majetkových režimov na notárskom úrade sa platí notársky poplatok v súlade so Zákonom o notárskych poplatkoch.

4.4. Aké sú právne účinky evidencie (platnosť, možnosť podať námietky)?

Ak manželia robia úpravy bezpodielového spoluvlastníctva alebo ukončia svoj manželský majetkový režim (pozri bod 3.1.), má to mať právny účinok pre tretie strany len v prípade, ak sa tieto zmeny zadali do registra majetkových režimov manželov alebo ak bola tretia strana informovaná o existencii manželskej majetkovej zmluvy.

4.5. Môže byť vo vašej krajine zaregistrovaná manželská zmluva, ktorá bola uzavretá v inom štáte podľa cudzieho práva? Ak áno za akých podmienok a formálnych náležitostí? 

Áno, manželskú zmluvu uzavretú v cudzom štáte možno zapísať do estónskeho registra manželov. Na vykonanie zápisu do knihy majetku manželov na základe majetkovej zmluvy uzavretej v cudzine manželia predložia u notára písomnú alebo digitálne podpísanú žiadosť (Notársky predpis § 451 ods. 3). Dokumenty, ktoré nie sú v estónčine, sa predkladajú spolu s estónskym prekladom vyhotoveným súdnym prekladateľom (zákon o registri manželov, § 8 ods. 2).

5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?

V prípade režimu bezpodielového spoluvlastníctva sa spoločný majetok rozdelí medzi manželov podľa ustanovení o ukončení spoločného vlastníctva. Podľa zákona o vlastníckom práve sa majetok po ukončení spoluvlastníctva rozdelí podľa dohody uzatvorenej medzi spoluvlastníkmi. Ak sa nedospeje k dohode, súd vydá rozhodnutie.

Rozdelenie spoločného majetku je možné až po ukončení režimu bezpodielového spoluvlastníctva (buď úmrtím jedného z manželov, rozvodom alebo uzavretím manželskej majetkovej zmluvy stanovujúcej odlišné majetkové pomery). O majetku, ktorý nebol rozdelený, sa predpokladá, že bude spoločným vlastníctvom manželov, až pokiaľ sa nerozdelí.

V rámci režimu úpravy spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov a oddelenia vlastníctva neexistuje spoločný majetok manželov, preto nedochádza k jeho rozdeleniu.

5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?

Uplatňujú sa rovnaké pravidlá ako v bodoch 2.5. a 2.6.

5.3. Má jeden z manželov nárok na vyrovnávaciu platbu?

Bez ohľadu na to, ktorý režim úpravy majetkových pomerov sa uplatňuje, ak má jeden z manželov na rodinu väčšie finančné výdavky ako druhý, má sa za to, že tento manžel nemá právo požadovať väčšiu kompenzáciu svojich príspevkov ako druhý manžel.

V rámci režimu bezpodielového spoluvlastníctva, ak manžel poverený spravovaním spoločného majetku využíva tento spoločný majetok v záujme svojho oddeleného vlastníctva, musí nahradiť výšku použitého majetku. Táto kompenzácia bude tvoriť súčasť spoločného majetku. Ak manžel používa svoj oddelený majetok v záujme spoločného majetku, môže požiadať o náhradu jeho výšky zo spoločného majetku.

V rámci režimu úpravy spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov, po ukončení majetkového režimu manželov, má manžel právo požiadať o vyrovnanie a finančné odškodnenie. Režim úpravy spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov sa končí buď smrťou jedného z manželov, rozvodom alebo uzatvorením manželskej majetkovej zmluvy, v ktorej sa stanoví iný režim úpravy majetkových pomerov, alebo rozhodnutím súdu na žiadosť jedného z manželov.

Tá časť každého manžela, ktorá sa počas režimu úpravy spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov (nadobudnutého majetku) zvýšila, sa vyrovná.

Aby bolo možné stanoviť, do akej miery podlieha majetok vyrovnaniu, sa vypracuje súpis majetku patriaci obom manželom, v ktorom sa uvedie všetok majetok manželov (celkový majetok) s uvedením majetku oboch manželov na začiatku manželstva alebo majetkového režimu  (fixný majetok), a majetok oboch manželov, ktorý bol nadobudnutý ku koncu manželstva alebo majetkového režimu (nadobudnutý majetok) a hodnota tohto majetku.

Nie je potrebné vyrovnať:

• majetok, ktorý vlastnil každý z manželov ešte pred uzatvorením manželstva;
• majetok nadobudnutý počas manželstva bezplatne (napríklad ako dar alebo dedičstvo);
• práva vyplývajúce pre manželského partnera z dôvodu zdravotných problémov alebo telesného zranenia a na základe štátneho a povinného dôchodkového poistenia;
• majetok nadobudnutý pri výmene za majetok, ktorý nepodlieha vyrovnaniu.

V rámci režimu oddelenia vlastníctva sa na účely úpravy majetkových pomerov koná tak, akoby manželia neboli zosobášení. Manželský partner tak môže podať len všeobecnú žiadosť o kompenzáciu (napríklad za neoprávnené obohatenie, náhradu škody).

V prípade dedenia bez závetu dedí pozostalý manžel spolu s príbuznými zosnulého manžela/manželky a jeho podiel závisí od postupnosti príbuzných, ktorí majú nárok na dedičstvo (príbuzní v troch líniách).

Ak pozostalý manžel dedí spolu s dedičmi v prvej línii (deti), má nárok na rovnaký podiel ako deti, nesmie však dostať menej ako štvrtinu majetku.

Ak pozostalý manžel dedí spolu s dedičmi v druhej línii (rodičia zosnulého a ich potomkovia, t. j. bratia a sestry zosnulého), má nárok na polovicu majetku. Ak pozostalý manžel dedí spolu s dedičmi z druhej línie, potom má nárok aj na ďalší preferenčný podiel na majetku (vybavenie zo spoločnej domácnosti).

Ak z prvej alebo druhej línie neexistujú žiadni príbuzní, celý majetok zdedí pozostalý manžel.

Okrem podielu na majetku má pozostalý manžel právo osobne využívať nehnuteľnosť, ktorá bola ich spoločným domovom.

Nie.

Podľa novely zákona o medzinárodnom práve súkromnom, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2024, sa majetkové práva registrovaných partnerov riadia právom, ktoré si zvolili. 

Registrovaní partneri si môžu zvoliť rozhodné právo za predpokladu, že zvolené právo uznáva majetkové práva registrovaného partnerstva. V takom prípade si registrovaní partneri môžu zvoliť právo krajiny bydliska jedného z registrovaných partnerov, právo krajiny štátnej príslušnosti jedného z registrovaných partnerov alebo právo krajiny registrácie registrovaného partnerstva. 

Ak si registrovaní partneri nezvolili rozhodné právo, ich peňažné práva sa riadia právom rozhodným pre všeobecné právne dôsledky registrovaného partnerstva. Všeobecné právne dôsledky registrovaného partnerstva, s výnimkou práva na komunikáciu registrovaného partnera a práva na osvojenie za podmienok ustanovených v zákone o registrovanom partnerstve, sa určujú podľa práva štátu registrácie registrovaného partnerstva. Ak sú údaje o registrovaných partnerstvách zapísané v registri vo viacerých štátoch, na všeobecné právne dôsledky registrovaných partnerstiev sa vzťahuje právo štátu, ktorý údaje zapísal do registra ako posledný. Právo štátu uvedeného v predchádzajúcej vete sa uplatňuje perspektívne od okamihu zápisu údajov do registra.

Uzavretím zmluvy o registrovanom partnerstve sa registrovaní partneri zaväzujú vzájomne sa podporovať a vyživovať. Registrovaní partneri majú voči sebe rovnaké práva a povinnosti. Spoločne organizujú svoje spolužitie s ohľadom na blaho toho druhého a každý z nich prijíma povinnosti týkajúce sa spolužitia vo vzťahu k tomu druhému. 

Pri uzatváraní zmluvy o registrovanom partnerstve si registrovaní partneri na základe dohody zvolia vlastnícky vzťah.  Druhy majetkových vzťahov sú uvedené v zákone o rodine a sú rovnaké ako v prípade manželských párov.

Nemanželské spolužitie, ktoré nebolo zaregistrované, môže využiť iné právne prostriedky mimo rodinného práva: môžu vytvárať partnerstvá podľa záväzkového práva (uplatňovanie konkludentných zmlúv je obmedzené len na hnuteľný majetok), nadobúdať spoločné vlastníctvo k majetku podľa vecného práva, uzatvárať závety podľa dedičského práva atď.

Podľa estónskeho občianskeho súdneho poriadku spadá daná záležitosť do jurisdikcie estónskeho súdu, ak sa o veci rozhoduje podľa ustanovení o jurisdikcii alebo na základe dohody o jurisdikcii, pokiaľ zákon alebo medzinárodná dohoda nestanovujú inak. V prípadoch stanovených zákonom môžu strany uzatvoriť dohodu o jurisdikcii. Dohoda o jurisdikcii môže zahŕňať dohodu o riešení sporov na konkrétnom súde.

Je možné sa obrátiť na notára v prípade právnych otázok týkajúcich sa majetkových pomerov manželov.