Páry v Grécko
Last updated on: 11.05.2022
Anglickú a národnú jazykovú verziu tejto stránky spravuje príslušné kontaktné miesto. Preklady do iných jazykov sa vykonávajú a aktualizujú postupne. Preto prípadné najnovšie aktualizácie nemusia byť v tejto jazykovej verzii k dispozícii. Najnovšiu verziu si pozrite v anglickej alebo národnej jazykovej verzii.
1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?
Majetkový režim manželov upravujú právne predpisy, ktoré upravujú ich osobné vzťahy hneď po uzavretí manželstva (čl. 14 a 15 helénskeho občianskeho zákonníka, ďalej len HOZ), konkrétne v tomto poradí: 1. právne predpisy štátu, v ktorom mali manželia posledné spoločné občianstvo počas manželstva, ak si ho jeden z manželov ponechal; 2. v prípade, že to neplatí, právne predpisy štátu ich posledného obvyklého pobytu počas manželstva a 3. v prípade, že to neplatí, právne predpisy štátu, ku ktorému majú manželia najbližší vzťah.1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?
Manželia si nemôžu zvoliť rozhodné právo, ktoré sa bude vzťahovať na ich majetok, formou zmluvy. Haagsky dohovor zo 14. marca 1978, ktorý sa zaoberá touto otázkou, nebol v Grécku ratifikovaný. Preto platia grécke predpisy o medzinárodnom práve súkromnom ex lege.2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?
Existujú dva systémy upravujúce majetkové vzťahy manželov:Systém rozdelenia majetku/účasti na nadobudnutom majetku (§ 1397 – 1402 HOZ):
Tento systém sa vzťahuje na manželov, ktorí neuzavreli zmluvu. Systém rozdelenia majetku/účasti na nadobudnutom majetku (§ 1397 HOZ) stanovuje pravidlo, podľa ktorého súkromné vlastníctvo manželov zostáva manželstvom nedotknuté. Majetok, ktorí manželia vlastnili pred uzavretím manželstva a ktorý získajú po jeho uzavretí, bude aj naďalej predstavovať ich oddelený osobný majetok a každý z nich bude samostatne zodpovedný za svoje dlhy svojim oddeleným majetkom. V prípade zániku manželstva má však každý z manželov právo na podiel z prírastku na majetku druhého z manželov, ktorý vznikol po uzavretí manželstva, ak tiež prispieval k tomuto prírastku (pozri bod 5.1.).
Systém spoločného majetkového režimu (§ 1403 – 1415 HOZ):
Systém spoločného majetkového režimu, ktorý vôbec nie je taký rozšírený, znamená, že manželia sa rozhodnú zriadiť spoločné vlastníctvo s rovnakým podielom na majetku toho druhého, ale bez práva manželov nakladať s týmto podielom na majetku.
Majetok, na ktorý sa vzťahuje systém spoločného majetkového režimu (§ 1405 HOZ):
Ak zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o rozsahu systému spoločného majetkového režimu, tento režim sa bude vzťahovať na všetok majetok, ktorý každý z manželov získa inak ako bezodplatne počas manželstva, okrem príjmu odvodeného od majetku, ktorý jeden z manželov vlastnil pred uzavretím manželstva. Do spoločného majetku nepatrí žiadna z týchto položiek, aj keby bola získaná inak ako bezodplatne: 1. majetok každého z manželov určený výlučne na osobné použitie alebo vykonávanie povolania a súvisiace príslušenstvo; 2. nároky uvedené v § 464 a 465 HOZ (nároky, ktoré pre svoju povahu úzko súvisia s jednou osobu a ktoré nemožno postúpiť alebo oddeliť od tejto osoby, alebo nároky, o ktorých sa manželia dohodli, že nebudú predmetom postúpenia) a 3. práva duševného vlastníctva.
2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?
Majetok sa pokladá za súčasť spoločného majetku, ak sa nepreukáže inak.2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?
Manželia nie sú povinní zostaviť súpis majetku.2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?
- Na základe systému rozdelenia majetku/účasti na nadobudnutom majetku je každý z manželov zodpovedný za správu a nakladanie so svojim majetkom. Jeden z manželov však môže udeliť druhému z manželov právomoc spravovať jeho osobný majetok bez zodpovednosti alebo povinnosti odovzdať príjem odvodený zo správy tohto majetku, ak nebolo dohodnuté inak. Takýto príjem sa považuje za súčasť povinnosti prispievať k uspokojovaniu potrieb rodiny (§ 1399 HOZ).
- Na základe systému spoločného majetkového režimu sa manželia dohodnú na otázke, kto bude spravovať spoločný majetok a kto bude mať právo nakladať s ním, ako aj na otázke, či by malo existovať právo súhlasu v prípade, že sa manželia dohodnú o spravovaní majetku jedným z nich.
2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?
Na základe obidvoch systémov sú právne úkony vykonané manželom alebo manželkou záväzné len pre tohto manžela alebo manželku. V prípade spoločného majetkového režimu je za dlhy, ktoré vzniknú jednému z manželov počas manželstva v súvislosti so správou spoločného majetku a uspokojovaním potrieb rodiny, spoluzodpovedný aj druhý z manželov, ktorý nie je dlžníkom (pozri bod 2.6. písm. b)).2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?
- Na základe systému rozdelenia majetku/účasti na nadobudnutom majetku je za dlhy, ktoré vznikli jednému z manželov počas manželstva, zodpovedný len tento z manželov. Veritelia môžu uspokojiť svoje pohľadávky len z osobného majetku manžela – dlžníka alebo manželky – dlžníčky.
- Na základe spoločného majetkového režimu je za dlhy, ktoré vzniknú jednému z manželov počas manželstva v súvislosti so správou spoločného majetku a uspokojovaním potrieb rodiny, zodpovedný manžel – dlžník alebo manželka – dlžníčka a veritelia môžu uspokojiť svoje pohľadávky z jeho osobného majetku a spoločného majetku (a ak tento majetok nepostačuje, z osobného majetku manžela alebo manželky, ktorí nie sú dlžníkmi, do polovice hodnoty ich pohľadávky, § 1410 HOZ). V prípade osobných dlhov alebo dlhov, ktoré nesúvisia s právom manžela – dlžníka alebo manželky – dlžníčky spravovať spoločný majetok, môžu veritelia uspokojiť svoje pohľadávky z osobného majetku manžela – dlžníka alebo manželky – dlžníčky, a len v prípade, ak jeho majetok nie je dostatočný, môžu uspokojiť svoje pohľadávky zo spoločného majetku a aj v tomto prípade len do polovice jeho hodnoty (§ 1408 – 1409 HOZ).
3.1. Ktoré ustanovenia možno zmluvne ošetriť a ktoré nie? Ktoré majetkové pomery manželov možno zvoliť?
Manželia môžu upraviť svoj majetkový režim formou zmluvy, v ktorej si zvolia režim spoluvlastníctva, pod podmienkou, že touto zmluvou nebudú porušené pravidlá záväzných právnych predpisov. V tejto zmluve môžu manželia upraviť záležitosti týkajúce sa rozsahu spoločného majetku, spôsobu, akým bude spoločný majetok spravovaný, kedy skončí atď. Táto zmluva sa nemôže odvolávať na neplatné zvykové právo, neplatné právne predpisy alebo zahraničné právne predpisy.3.2. Aké sú formálne požiadavky a na koho sa môžem obrátiť?
Formálne požiadavky na prijatie spoločného majetkového režimu sú: a) zmluva musí mať formu verejnej listiny a b) musí byť zaznamenaná v osobitnom verejnom registri určenom konkrétne na tento účel (§ 1403 ods. 2 HOZ). Manželia, ktorí chcú spísať takúto zmluvu, musia kontaktovať občianskoprávneho notára, aby im ju spísal.3.3. Kedy môže byť zmluva uzavretá a kedy nadobudne platnosť?
Túto zmluvu možno uzatvoriť buď pred uzavretím, alebo po uzavretí manželstva a nadobúda účinnosť po jej zápise do osobitného verejného registra.3.4. Môžu manželia zmeniť existujúcu zmluvu? Ak áno, za akých podmienok?
Manželia môžu slobodne upravovať alebo dopĺňať existujúcu zmluvu na základe podmienok uvedených v bode 3.2.4.1. Existuje vo vašej krajine jeden alebo viacero registrov majetkových pomerov? Kde?
§ 1403 ods. 2 HOZ vyžaduje, aby bola zmluva zapísaná do osobitného verejného registra, aby mohla byť záväzná aj pre tretie strany.4.2. Aké dokumenty sa evidujú? Ktoré informácie sa evidujú?
Verejná listina, v ktorej si manželia zvolili spoločný majetkový režim, je zapísaná v registri spolu s príslušnými detailmi, ako napríklad mená, rozsah spoločného majetkového režimu a podrobnosti o jeho ukončení.4.3. Ako a kto môže mať prístup k zaevidovaným informáciám?
Akákoľvek osoba, ktorá bude mať opodstatnený záujem, môže mať prístup do verejného registra, ktorý obsahuje uvedené zápisy.4.4. Aké sú právne účinky evidencie (platnosť, možnosť podať námietky)?
Zmluva nadobúda platnosť a je napadnuteľná tretími stranami po jej zápise do osobitného verejného registra (§ 1403 HOZ).5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?
- V prípade, že platí systém rozdelenia majetku/účasti na nadobudnutom majetku a dôjde k zrušeniu manželstva, má každý z manželov právo na podiel z prírastku majetku druhého z manželov, ktorý vznikol po uzavretí manželstva, ak tiež prispieval k tomuto prírastku. Predpokladá sa, že príspevok tvorí jednu tretinu prírastku, pokiaľ sa nepreukáže opak. Rovnaké pravidlo platí aj v prípade rozluky manželov na viac ako tri roky. Majetok, ktorý jeden z manželov získal ako dar, odkázaný majetok alebo dedičstvo sa nepovažuje za súčasť prírastku majetku (§ 1400 HOZ).
- V prípade, že si manželia zvolia spoločný majetkový režim, bude rozvod viesť k zrušeniu majetkového režimu a v prípade zostatku spoločného majetku aj k rozdeleniu tohto spoločného majetku. Ak nie je zmluvne dohodnuté inak, rozdelenie spoločného majetku sa upravuje v súlade s ustanoveniami o ukončení spoločných práv a rozdelení majetku v spoluvlastníctve v súlade s § 795 a násl. HOZ a ustanoveniami helénskeho občianskeho súdneho poriadku o rozdelení spoločného majetku. Spoločný majetok sa rozdelí buď zmluvným vyrovnaním, alebo súdnou cestou, ak sa nepodarí dospieť k dohode (§ 1414, 798 – 799 HOZ). Každý z manželov je oprávnený na prijatie jednej polovice spoločného majetku. Nárok na rozdelenie nemožno nariadiť.
5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?
- Na základe systému rozdelenia majetku/účasti na nadobudnutom majetku je za existujúce dlhy po rozvode zodpovedný len manžel – dlžník alebo manželka – dlžníčka. Zodpovednosť za tieto dlhy bude niesť svojím osobným majetkom.
- Aj na základe systému spoločného majetkového režimu je za existujúce dlhy po rozvode zodpovedný len manžel – dlžník alebo manželka – dlžníčka. V prípade dlhov, ktoré vzniknú manželovi – dlžníkovi alebo manželke – dlžníčke počas manželstva v súvislosti so správou spoločného majetku a uspokojovaním potrieb rodiny, nebudú vecné práva veriteľov na spoločný majetok dotknuté rozdelením spoločného majetku, ktoré bude nasledovať po ukončení systému spoločného majetkového režimu (§ 803 HOZ).
5.3. Má jeden z manželov nárok na vyrovnávaciu platbu?
Neexistuje žiaden zákonný nárok na kompenzačnú platbu. Takýto nárok si však možno uplatniť pomocou ustanovení o nezákonnom obohatení.- Na základe systému rozdelenia majetku/účasti na nadobudnutom majetku zdedí pozostalý manžel alebo manželka minimálne časť pozostalosti zosnulého manžela alebo manželky buď na základe ustanovení závetu, alebo na základe ustanovení o zákonnom dedičstve. Podľa ustanovení o zákonnom dedičstve manžel alebo manželka dostane jednu štvrtinu pozostalosti v prípade, že manželia mali deti. V prípade, že manželia nemali deti, pozostalý manžel alebo manželka zdedí polovicu pozostalosti spolu so súrodencami zosnulého alebo ich deťmi a rodičmi zosnulého, prípadne starými rodičmi, strýcami a prvými bratrancami a sesternicami, ak zosnulý nemal rodičov. V prípade, že neexistujú žiadni ďalší dediči, pozostalý manžel alebo manželka zdedí celý majetok (§ 1820 – 1821 HOZ). Bez ohľadu na obsah závetu zosnulého je pozostalý oprávnený na zákonný podiel na majetku, ktorý tvorí polovicu podielu na pozostalosti, ktorá mu zodpovedá.
- Na základe systému spoločného majetkového režimu sa v prípade smrti jedného z manželov tento režim ukončí a pozostalý dostane svoj podiel na spoločnom majetku. Okrem toho zdedí aj časť podielu zosnulého manžela alebo manželky na spoločnom majetku a jeho osobnom majetku v súlade s ustanoveniami poslednej vôle alebo ustanoveniami o zákonnom dedičstve spôsobom uvedeným vyššie. Pozostalý manžel alebo manželka môže dediť v súlade s uvedenými podmienkami len v prípade, že zosnulý manžel alebo manželka pred svojou smrťou nepožiadal o rozvod (§ 1822 HOZ).
Nie.
Zákon č. 3719/2008 zaviedol pojem tzv. zmluvy o voľnom partnerstve, ktorú môžu uzavrieť len dospelí heterosexuáli. § 1 až 13 ustanovujú podmienky a formálne požiadavky na spísanie a ukončenie takejto zmluvy o voľnom partnerstve a tiež upravujú majetkové vzťahy partnerov, otázky výživného a rodičovskej starostlivosti a zabezpečujú dedičské práva vyplývajúce z takejto zmluvy. Takéto zmluvy sa spisujú formou verejných listín.
§ 6 tohto zákona výslovne uvádza tieto možnosti:
§ 6 tohto zákona výslovne uvádza tieto možnosti:
- ak partneri nezaradia do zmluvy o voľnom partnerstve žiadne osobitné ustanovenie, počas platnosti tejto zmluvy podliehajú režimu rozdelenia majetku získaného pred uzavretím tejto zmluvy, ako aj majetku nadobudnutého v budúcnosti počas platnosti tejto zmluvy, alebo
- partneri môžu v zmluve o voľnom partnerstve stanoviť, že akýkoľvek majetok nadobudnutý v budúcnosti počas platnosti tejto zmluvy bude patriť obidvom rovnakým dielom, alebo
- partneri môžu v tejto zmluve ustanoviť, že v prípade ukončenia tejto zmluvy bude mať každá zmluvná strana nárok voči druhej strane na majetok nadobudnutý počas platnosti tejto zmluvy, ak prispela k jeho nadobudnutiu. Tento nárok si nemôžu uplatniť dediči oprávnenej osoby, nemôže im byť postúpený, ani ho nemôžu zdediť. Možno ho však uplatniť voči dedičom povinného. Nárok je premlčaný dva roky po zrušení zmluvy.
- Čo sa týka dedičských práv pozostalého partnera buď na základe zákonného dedičstva, alebo závetu, § 11 (ustanovenie záväzného zákona) uvádza, že:
- V prípade ukončenia zmluvy o voľnom partnerstve smrťou jedného z partnerov pozostalý partner bude mať zákonné dedičské právo rovnajúce sa jednej šestine pozostalosti v prípade, že partneri mali deti, jednej tretine, ak existujú iní dediči, alebo na celú pozostalosť v prípade, že neexistujú žiadni príbuzní zosnulého, ktorých by bolo možné uviesť ako zákonných dedičov.
- Bez ohľadu na obsah závetu zosnulého je pozostalý partner oprávnený na zákonný podiel na majetku, ktorý tvorí polovicu podielu na pozostalosti, ktorá mu prislúcha.
- Neexistujú žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali vlastnícke práva neregistrovaných partnerstiev.
Grécke súdy majú právomoc v prípade rozhodovania sporov týkajúcich sa párov rozdielnych štátnych príslušností, ak to uvádza grécke medzinárodné právo súkromné, inými slovami v prípade, ak prípad podstatnou mierou súvisí s Gréckom.
Vo všeobecnosti platí, že grécke súdy majú právomoc v prípadoch, ak má odporca trvalé bydlisko v Grécku. V prípade, že odporca nemá trvalé bydlisko v Grécku ani v zahraničí, bude mať právomoc okresný súd v mieste jeho bydliska (§ 3 a 22 a nasledujúce občianskeho súdneho poriadku).
V prípade manželských otázok je kompetentným súdom tiež okresný súd v mieste posledného spoločného bydliska manželov (§ 39 občianskeho súdneho poriadku). Grécke súdy sú vždy kompetentnými súdmi v prípadoch strán, ktoré majú grécku štátnu príslušnosť (§ 611 a 612 občianskeho súdneho poriadku).
Vo všeobecnosti platí, že grécke súdy majú právomoc v prípadoch, ak má odporca trvalé bydlisko v Grécku. V prípade, že odporca nemá trvalé bydlisko v Grécku ani v zahraničí, bude mať právomoc okresný súd v mieste jeho bydliska (§ 3 a 22 a nasledujúce občianskeho súdneho poriadku).
V prípade manželských otázok je kompetentným súdom tiež okresný súd v mieste posledného spoločného bydliska manželov (§ 39 občianskeho súdneho poriadku). Grécke súdy sú vždy kompetentnými súdmi v prípadoch strán, ktoré majú grécku štátnu príslušnosť (§ 611 a 612 občianskeho súdneho poriadku).