1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?

Majetkový režim manželov sa bude upravovať zákonom štátu, v ktorom majú obaja manželia svoje bydlisko (bydlisko je miesto, kde osoba zvyčajne býva s úmyslom zostať a ktoré vníma ako svoje miesto osobných, sociálnych a hospodárskych záujmov). Ak majú manželia bydlisko v rôznych štátoch, bude platiť zákon štátu, ktorého sú obaja manželia občanmi. Ak manželia nikdy nemali spoločné bydlisko a sú občanmi rôznych štátov, bude platiť zákon štátu, v ktorom bolo manželstvo uzavreté [§ 1.28 ods. 1 občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)].

1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?

Manželia si môžu zvoliť rozhodné právo. Manželia si môžu zvoliť právo štátu, v ktorom majú obaja bydlisko alebo v ktorom budú mať bydlisko v budúcnosti, právo štátu, v ktorom bolo uzavreté manželstvo alebo právo štátu, ktorého je jeden z manželov občanom (§ 1.28 ods. 2 OZ).

2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

Majetok nadobudnutý manželmi po uzavretí ich manželstva bude tvoriť súčasť ich spoločného majetku a okrem iného aj príjem a zisk vytvorený z osobného majetku jedného z manželov alebo príjem z práce alebo duševných činností získaných po uzavretí manželstva. Osobný majetok každého z manželov tvorí:

• majetok nadobudnutý samostatne každým z manželov pred uzavretím manželstva
• majetok nadobudnutý dedením alebo darom počas manželstva, pokiaľ závet alebo darovacia zmluva neuvádza, že majetok bude tvoriť súčasť spoločného majetku;
• osobné veci jedného z manželov (oblečenie, majetok nadobudnutý na výkon povolania jedného z manželov);
• právo na duševné alebo priemyselné vlastníctvo s výnimkou príjmu odvodeného z týchto práv;
• finančné prostriedky a hnuteľný majetok potrebný na osobnú obchodnú činnosť jedného z manželov, ktoré nie sú finančnými prostriedkami alebo hnuteľným majetkom použitými na obchodnú činnosť vykonávanú oboma manželmi;
• odškodnenie a kompenzácie prijaté jedným z manželov za nefinančnú škodu alebo poškodenie vlastného zdravia, platby ako finančnú pomoc na osobitné účely a iné výhody týkajúce sa osobitne len jedného z manželov, práva, ktoré nemožno previesť;
• majetok nadobudnutý pomocou osobných finančných prostriedkov alebo ziskov z predaja osobného majetku s výslovným úmyslom jedného z manželov v čase nadobudnutia získať ho ako osobný majetok (§ 3.89 ods. 1 OZ). 

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

Všetok majetok sa bude považovať za spoločný majetok, pokiaľ nie je ustanovené, že je to osobný majetok jedného z manželov samostatne (§ 3.88 ods. 2 OZ).

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

Manželia nemajú povinnosť zostaviť súpis majetku.

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

Spoločný majetok sa použije, bude spravovať a nakladať sa s ním na základe vzájomnej dohody obidvoch manželov (§ 3.92 ods. 1 OZ). Pri vykonávaní úkonov sa má za to, že príslušný z manželov má súhlas druhého z manželov s výnimkou prípadov, keď vykonávajú úkony, pri ktorých je potrebný písomný súhlas druhého z manželov (§ 3.92 ods. 3 OZ). Úkony týkajúce sa nakladania s nehnuteľným majetkom alebo zriadenia vecného bremena alebo iného práva k nemu,  ako aj úkony týkajúce sa prevodu spoločného podniku alebo cenných papierov alebo obmedzenie práv na ne môžu vykonať iba obaja manželia s výnimkou prípadu, keď jeden z manželov získal od druhého manžela splnomocnenie na vykonávanie týchto úkonov (§ 3.92 ods. 4 OZ).

V prípade, že sa úkony vykonávali bez súhlasu druhého z manželov, tento z manželov môže potvrdiť úkon do jedného mesiaca po tom, ako sa dozvedel o úkone (§ 3.92 ods. 6 OZ). Úkony vykonané bez súhlasu druhého s manželov, ktoré ním neboli neskôr potvrdené, možno napadnúť formou žaloby podanej týmto manželom do jedného roka po tom, ako sa dozvedel o tomto úkone za predpokladu, že sa preukáže, že druhá strana úkonu konala so zlým úmyslom (§ 3.96 ods. 1 OZ). Úkony, ktoré mali byť vykonané s písomným súhlasom druhého z manželov alebo ich možno vykonať len spoločne oboma manželmi, možno vyhlásiť za neplatné bez ohľadu na to, či druhá strana úkonu konala s dobrým alebo zlým úmyslom s výnimkou prípadov, keď sa jeden alebo obaja manželia dopustili podvodu pri vykonávaní úkonu alebo uviedli nepravdivé vyhlásenia inštitúciám zodpovedným za verejné registre alebo iným inštitúciám alebo úradom. V takých prípadoch možno vyhlásiť úkony za neplatné, len ak druhá strana úkonu konala so zlým úmyslom (§ 3.92 ods. 2 OZ).

2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?

Pri vykonávaní úkonov sa má za to, že príslušný z manželov má súhlas druhého z manželov s výnimkou prípadov, keď vykonávajú úkony, pri ktorých je potrebný písomný súhlas druhého z manželov (§ 3.92 ods. 3 OZ).

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

Zo spoločného majetku manželov budú vylúčené tieto záväzky:

• záväzky týkajúce sa bremena na majetku nadobudnutého do spoluvlastníctva, ktoré existovalo v čase nadobudnutia alebo bolo vytvorené neskôr;
• záväzky súvisiace s nákladmi na správu spoločného majetku;
• záväzky súvisiace s nákladmi na údržbu domácnosti;
• záväzky súvisiace s výdavkami za právne služby, ak sa prípad týka spoločného majetku alebo záujmov rodiny;
• záväzky vyplývajúce z úkonov vykonaných jedným z manželov so súhlasom druhého z manželov alebo ním schválené neskôr, ako aj záväzky vyplývajúce z úkonov, na ktoré nebol potrebný súhlas druhého z manželov, pod podmienkou že sa úkony vykonali v záujme rodiny (§ 3.109 ods. 1 OZ).

V prípade, keď spoločný majetok nestačí na uspokojovanie pohľadávok veriteľov, za ktoré sú zodpovední obaja manželia spoločne a nerozdielne, pohľadávky sa uspokoja z osobného majetku manželov (§ 3.113 OZ).

3.1. Ktoré ustanovenia možno zmluvne ošetriť a ktoré nie? Ktoré majetkové pomery manželov možno zvoliť?

Manželia budú mať právo ustanoviť v manželskej zmluve, že:

• majetok nadobudnutý pred uzavretím manželstva aj počas neho bude osobným majetkom každého z manželov;
• osobný majetok nadobudnutý jedným z manželov pred uzavretím manželstva bude spoločným majetkom po registrácii manželstva;
• majetok nadobudnutý počas manželstva bude čiastočne rozdelený spoločný majetok (§ 3.104 ods. 1 OZ).

Manželia môžu vo svojej manželskej zmluve ustanoviť, že jeden z majetkových režimov manželov sa bude používať na celý majetok alebo iba na určitú časť alebo určitý hnuteľný majetok (§ 3.104 ods. 2 OZ).

Manželia môžu vo svojej manželskej zmluve stanoviť majetkový režim manželov vzhľadom na existujúci aj budúci majetok (§ 3.104 ods. 3 OZ).

Manželská zmluva môže obsahovať ustanovenie práv a povinností týkajúcich sa správy majetku, vzájomnej údržby, účasti na zabezpečení rodinných potrieb a výdavkov, ako aj postup pri delení majetku v prípade rozvodu a iné veci týkajúce sa spoločných majetkových vzťahov manželov (§ 3.104 ods. 4 OZ).

3.2. Aké sú formálne požiadavky a na koho sa môžem obrátiť?

Manželskú zmluvu možno uzatvoriť pred občianskoprávnym notárom a zaregistrovať ju do registra manželských zmlúv (pozri bod 4.) (§ 3.103 OZ).

3.3. Kedy môže byť zmluva uzavretá a kedy nadobudne platnosť?

Manželskú zmluvu možno uzatvoriť pred registráciou manželstva (predsvadobná zmluva) alebo kedykoľvek po zaregistrovaní manželstva (posvadobná zmluva). Manželská zmluva uzavretá pred registráciou manželstva nadobudne platnosť v deň registrácie manželstva. Manželská zmluva uzavretá po uzavretí manželstva nadobúda platnosť v deň jej uzavretia, pokiaľ zmluva neuvádza inak (§ 3.102 OZ).

3.4. Môžu manželia zmeniť existujúcu zmluvu? Ak áno, za akých podmienok?

Manželskú zmluvu možno meniť, dopĺňať alebo ukončiť vzájomnou dohodou manželov kedykoľvek pred občianskoprávnym notárom so súhlasom súdu (§ 3.103 ods. 2, § 3.106 ods. 1 OZ).

3.5. Môže mať manželská zmluva retroaktívne účinky podľa vnútroštátneho práva vašej krajiny, ak manželia uzavreli túto zmluvu počas trvania manželstva? 

V Litve možno manželskú zmluvu uzavrieť pred uzavretím manželstva alebo po uzavretí manželstva. Manželská zmluva uzavretá pred registráciou manželstva nadobúda účinnosť dňom registrácie manželstva. Manželská zmluva uzavretá po uzavretí manželstva nadobúda platnosť jej uzavretím, ak v zmluve nie je ustanovené inak.

Manželskú zmluvu a jej dodatky možno použiť voči tretím osobám, len ak bola zmluva a jej dodatky zapísané v registri manželských zmlúv. Dodatky k manželskej zmluve nemajú spätnú platnosť.

4.1. Existuje vo vašej krajine jeden alebo viacero registrov majetkových pomerov? Kde?

V Litve existuje register manželských zmlúv. Tento register spravuje Ústredný hypotekárny úrad.

4.2. Aké dokumenty sa evidujú? Ktoré informácie sa evidujú?

Register zaznamenáva manželské zmluvy a rozdelenie majetku.

V registri bude zaznamenaný dátum uzatvorenia manželskej zmluvy, podrobné informácie o zmluvných stranách, dátum alebo podmienky, kedy zmluva nadobúda platnosť, podrobné informácie o majetku, ktorý je predmetom dohody o platnom režime a majetkový režim (čl. 14 nariadení o registri manželských zmlúv).

V registri bude uvedená buď zmluva, alebo rozhodnutie súdu o rozdelení spoločného majetku, podrobné informácie o zmluvných stranách alebo podrobné informácie o osobách, ktorých majetok sa delí na základe rozhodnutia súdu, podrobné informácie o majetku na základe potvrdenej zmluvy alebo rozhodnutia súdu o rozdelení a platný režim (čl. 15 nariadení o registri manželských zmlúv).

4.3. Ako a kto môže mať prístup k zaevidovaným informáciám?

Výpisy z registra sa poskytujú písomne, e-mailom, poštou alebo inými komunikačnými prostriedkami, prípadne osobne (čl. 63 nariadení o registri manželských zmlúv).

Údaje z registra sa poskytujú akejkoľvek osobe, ktorá uvedie opodstatnený a zákonný účel použitia týchto údajov (čl. 67 nariadení o registri manželských zmlúv).

4.4. Aké sú právne účinky evidencie (platnosť, možnosť podať námietky)?

Manželskú zmluvu a jej dodatky môžu napadnúť tretie strany pod podmienkou, že boli zaregistrované v registri manželských zmlúv. Toto pravidlo sa nebude uplatňovať ak v čase vykonania úkonu tretia strana vedela o manželskej zmluve a jej dodatkoch (§ 3.103 ods. 3 OZ).

4.5. Môže byť vo vašej krajine zaregistrovaná manželská zmluva, ktorá bola uzavretá v inom štáte podľa cudzieho práva? Ak áno za akých podmienok a formálnych náležitostí? 

V Litve je možné zaregistrovať manželskú zmluvu do registra manželských zmlúv, ktorá sa uzatvára v zahraničí. 

Manželskú zmluvu uzavretú v cudzom štáte možno zapísať do registra manželských zmlúv, ak aspoň jedna zo strán má osobný identifikačný kód uvedený v registri obyvateľov Litvy a tento osobný kód je uvedený v manželskej zmluve.

Jeden z manželov alebo spolubývajúcich, ktorí chcú zaregistrovať manželskú zmluvu alebo zapísať dodatky k dohode schválené v cudzom štáte, ako aj zaevidovať výpoveď takejto zmluvy, môže údaje do Registra manželských zmlúv odovzdať osobne alebo prostredníctvom oprávnenej osoby, poštou alebo elektronicky.

Všetky údaje a dokumenty poskytnuté do registra manželských zmlúv budú v litovčine. Ak dokumenty nie sú napísané v litovčine, je potrebné priložiť preklad schválený v súlade s postupom stanoveným právnymi ustanoveniami. Manželská zmluva uzavretá v cudzom štáte musí byť overená apostillou alebo legalizovaná.

5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?

Má sa za to, že podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké (§ 3.117 ods. 1 OZ).

Pred rozdelením spoločného majetku manželov sa určí najprv spoločný majetok a príslušný osobný majetok manželov. Spoločný majetok sa použije v prvom rade na zaplatenie dlhov, ktoré sú po splatnosti a splatné z tohto majetku. Ak je zostatok na spoločnom majetku kladný, rozdelí sa v rovnakom pomere medzi manželov s výnimkou prípadov uvedených v občianskom zákonníku (§ 3.118 OZ).

5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?

Manželia zostávajú naďalej zodpovední za spoločné dlhy aj po rozvode ako spoludlžníci.

5.3. Má jeden z manželov nárok na vyrovnávaciu platbu?

Ak je hodnota majetku určená súdom jednému z manželov vyššia ako podiel na spoločnom majetku, tento z manželov bude povinný zaplatiť kompenzáciu druhému z manželov (§ 3.117 ods. 3 OZ).

V prípade smrti jedného z manželov bude pozostalý manžel alebo manželka oprávnený získať polovicu spoločného majetku (§ 52 zákona o povolaní notára). Pozostalý z manželov je okrem toho oprávnený dediť v súlade so zákonným prechodom majetku spolu s dedičmi (ak sú) v prvom alebo druhom rade. Spolu s dedičmi v prvom rade (deti) zdedí štvrtinu dedičstva, ak okrem manžela neexistuje viac ako traja dediči. Ak existujú viac ako traja dediči, manžel alebo manželka bude dediť rovnakým podielom ako ostatní dediči. Ak manžel alebo manželka dedí s dedičmi v druhom rade (rodičia a vnúčatá), má nárok na polovicu dedičstva. V prípade, že neexistujú dediči v prvom alebo v druhom rade, manžel zdedí celú pozostalosť (§ 5.13 OZ).

Nie.

Ustanovenia občianskeho zákonníka Litovskej republiky o spolužití bez registrácie manželstva alebo o registrovanom partnerstve ešte nenadobudli platnosť.

Súdy Litovskej republiky budú mať právomoc rozhodovať vo veciach rodiny, za predpokladu, že aspoň jeden z manželov má litovskú štátnu príslušnosť alebo je osobou bez štátnej príslušnosti s bydliskom v Litovskej republike [§ 784 ods. 1občianskeho súdneho poriadku Litovskej republiky (ďalej len OSP)]. Ak obaja manželia majú bydlisko v Litovskej republike, budú o ich rodinných veciach rozhodovať výlučne súdy Litovskej republiky (§ 784 ods. 2 OSP). Súdy Litovskej republiky budú mať tiež právomoc rozhodovať vo veciach rodiny, ak obaja manželia majú štátnu príslušnosť v inom štáte, ale bydlisko majú v Litovskej republike (§ 784 ods. 3 OSP).

Súdy Litovskej republiky budú mať výlučnú právomoc rozhodovať vo veciach týkajúcich sa nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v Litovskej republike (§ 786 OSP).

Prípadom sa bude zaoberať okresný súd v mieste bydliska odporcu (§ 26 a 29 OSP).