1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?

Pokiaľ si budúci manželia nezvolia inak, právo vzťahujúce sa na ich majetkový režim manželov je rovnaké ako právo ich štátnej príslušnosti, ak majú spoločnú štátnu príslušnosť. Ak majú rozdielne štátne príslušnosti, majetkový režim manželov bude upravovať vnútorné právo štátu, v ktorom majú obaja manželia svoje prvé obvyklé bydlisko po svadbe (článok 4 Haagskeho dohovoru o rozhodnom práve pre majetkový režim manželov zo 14. marca 1978, ktorého ustanovenia boli transponované do luxemburského práva zákonom zo 17. marca 1984).

1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?

Budúci manželia si môžu aj v prípade, že majú spoločnú štátnu príslušnosť, zvoliť regulovanú a obmedzenú voľbu práva, ktoré sa bude vzťahovať na ich majetkový režim. Môžu si zvoliť jedno z týchto práv: právo štátu, v ktorom má štátnu príslušnosť jeden z budúcich manželov v čase určenia práva; právo štátu, v ktorom má ktorýkoľvek z manželov svoje obvyklé bydlisko v čase určenia práva; právo prvého štátu, v ktorom si jeden z manželov zriadi nové obvyklé bydlisko po uzavretí manželstva (články 3 a 6 Haagskeho dohovoru).

Určenie rozhodného práva musí byť výslovne vyjadrené, vo forme predpísanej pre manželské zmluvy alebo vyplynie ako logický dôsledok z ustanovení manželskej zmluvy (články 11 a 13 Haagskeho dohovoru). § 1387 občianskeho zákonníka (občiansky zákonník – OZ) ustanovuje, že zvolené právo nesmie byť v rozpore s prijatými zásadami morálky alebo § 1388 a nasl.občianskeho zákonníka.

2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

Zákonným majetkovým režimom manželov je spoločný majetkový režim , ktoré sa tiež nazýva spoločným ziskom (§ 1400 OZ). Tento režim rozlišuje medzi spoločným majetkom a oddeleným majetkom každého z manželov.

Spoločný majetok pozostáva z nadobudnutého majetku, t. j. majetku vyplývajúceho zo zárobkovej činnosti manželov, ziskov a príjmu z ich osobného majetku a majetku nadobudnutého za úhradu každým z manželov počas manželstva (§ 1401OZ).

Oddelený majetok tvorí majetok, ktorý už jeden z manželov vlastnil v deň uzavretia manželstva, majetok nadobudnutý jedným z manželov počas manželstva formou dedičstva alebo daru (§ 1405 OZ) a majetok vyplývajúci z povolania nadobudnutý počas manželstva, ktorý sa považuje za oddelený majetok jedného z manželov (§ 1404 OZ).

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

Podľa § 1402 občianskeho zákonníka sa každý hnuteľný alebo nehnuteľný majetok považuje za spoločný majetok, pokiaľ sa nepreukáže, že je to oddelený majetok jedného z manželov v súlade s ustanoveniami zákona.

V súlade s § 1421-1 ods. 4 občianskeho zákonníka sa spoločný majetok, v prípade ktorého ani jeden z manželov nedokáže preukázať, že bol nadobudnutý samostatne počas manželstva, považuje za majetok nadobudnutý oboma manželmi.

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

Neexistujú žiadne ustanovenia upravujúce povinnosť zostaviť súpis majetku. S cieľom vyhnúť sa sporom v budúcnosti sa odporúča vypracovať súpis majetku vyhotovený notárom.

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

Každý z manželov môže spravovať alebo používať svoj oddelený majetok, prípadne s ním nakladať (§ 1428 OZ) na základe obmedzení podľa § 215 občianskeho zákonníka, ktorý uvádza, že manželia nesmú samostatne nakladať s právami, ktorými je zabezpečené bývanie rodiny, ani vybavením prislúchajúcim k tomuto bývaniu. Každý z manželov spravuje a slobodne disponuje s majetkom, ktorý z vlastnej iniciatívy preniesol do spoločného majetku (§ 1421 OZ).

Žiaden z manželov nesmie nakladať s majetkom nadobudnutým oboma manželmi počas manželstva bez súhlasu druhého z manželov (§ 1421-1 OZ).

Ak jeden z manželov koná samostatne pri správe alebo používaní hnuteľného majetku, ktorý má v samostatnom vlastníctve, prípadne s ním nakladá, má sa za to, že vzhľadom na tretie strany koná v dobrej viere s plnou mocou vykonať transakciu samostatne. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na transakcie uskutočnené bezodplatne. Toto ustanovenie sa nevzťahuje ani na vybavenie uvedené v § 215 ods. 2 občianskeho zákonníka, ani na hnuteľný hmotný majetok, ktorého povaha je dôvodom na predpoklad, že je vlastníctvom druhého z manželov z dôvodu jeho osobnej povahy (§ 222 OZ).

Každý z manželov je zodpovedný za každé zanedbanie spôsobené jeho správou (§ 1421-1 ods. 3 OZ). Platí zákonný režim občianskej zodpovednosti. V prípade podvodu alebo zneužitia právomoci možno požadovať zrušenie úkonu, ktorý vykonal jeden z manželov s predmetom spoločného majetku. Žiadosť o zrušenie môže podať druhý z manželov do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o úkone, nikdy však nie viac ako dva roky po zániku spoločného režimu (§ 1427 OZ).

2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?

Každý z manželov môže samostatne uzatvárať zmluvy týkajúce sa udržiavania domácnosti alebo výchovy detí. Za akékoľvek dlhy, ktoré tak vzniknú jednému z manželov, budú teda spoločne a nerozdielne zodpovední obaja manželia. Spoločné a nerozdielne záväzky nevznikajú v prípade výdavkov, ktoré sú výrazne vyššie s ohľadom na životný štýl domácnosti, užitočnosť alebo bezvýslednosť úkonu alebo dobrý či zlý úmysel zmluvnej tretej strany. Nevyplývajú ani zo záväzkov vyplývajúcich z nákupov na splátky, ak neboli uzavreté so súhlasom oboch manželov (§ 220 OZ).

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

Každý z manželov je zodpovedný za svoje osobné dlhy (§ 1410 OZ).

V prípade osobných dlhov môžu veritelia začať konanie o oddelenom majetku jedného z manželov, ktorému vznikol dlh a o majetku nadobudnutom samostatne počas manželstva (§ 1411 až 1413 OZ).

V prípade dlhov, ktoré vznikli samostatne len jednému z manželov, môžu veritelia zabaviť všetok spoločný majetok a oddelený majetok manžela, ktorému vznikol dlh. V zásade nemôžu zabaviť oddelený majetok jedného z manželov, ktorému dlh nevznikol, pokiaľ tento dlh nevznikol spoločne a nerozdielne obom manželom, alebo pokiaľ manžel, ktorému dlh nevznikol, nevystupoval ako ručiteľ (§ 1412 až 1414 OZ).

3.1. Ktoré ustanovenia možno zmluvne ošetriť a ktoré nie? Ktoré majetkové pomery manželov možno zvoliť?

Manželia nemusia povinne podliehať zákonnému režimu. Môžu slobodne prijať manželskú zmluvu prispôsobenú ich osobnej situácii.

Občiansky zákonník definuje tri hlavné kategórie zmluvného režimu:

principale de regimuri contractuale:

• spoločný majetkový režim,
• režim oddeleného majetku,
• režim podielu na spoločne nadobudnutom majetku.

Všetky zmluvné režimy sú založené na zásade, že manželia môžu slobodne prijať majetkový režim manželov podľa vlastného výberu. Ich voľba v tejto súvislosti však podlieha určitým obmedzeniam, pretože musia dodržiavať určité zásady.

Manželská zmluva teda nesmie byť v rozpore so zásadami morálky (§ 1387 OZ), odchyľovať sa od pravidiel upravujúcich rodičovskú autoritu, zákonnú správu a poručníctvo (§ 1388 OZ) alebo ustanovovať zmluvu alebo zrieknutie sa, na základe ktorých by sa menilo zákonné poradie dedičstva (§ 1389 OZ). Ustanovenia § 212 až 226 občianskeho zákonníka je potrebné v plnej miere dodržiavať, okrem bodov, ktoré predpisujú použitie majetkových režimov manželov.

Spoločné režimy  sú uvedené v § 1497 a nasl. občianskeho zákonníka. Manželia si môžu vybrať z niekoľkých majetkových režimov manželov, pričom najznámejší je všeobecný režim spoločného majetku  uvedený v § 1526 občianskeho zákonníka. V prípade všeobecného spoločného majetkového režimu  je všetok súčasný aj budúci, hnuteľný aj nehnuteľný majetok spoločným majetkom. Manželia preto nemajú žiaden oddelený majetok, pričom jedinou výnimkou je majetok, ktorý je svojou podstatou majetkom jedného z manželov. Všetky dlhy manželov sú spoločné a obaja manželia sú za ne zodpovední spoločne a nerozdielne. Vzťahuje sa to aj na dlhy, ktoré vznikli jednému z manželov pred uzavretím manželstva.

Režim oddeleného majetku upravujú § 1536 až 1541 občianskeho zákonníka. Pri tomto režime manželia nemajú v podstate žiaden spoločný majetok. Celý majetok patrí jednému alebo druhému z manželov. Každý z manželov si ponecháva správu a užívanie svojho osobného majetku a nakladanie s ním a nesie zodpovednosť za dlhy, ktoré mu vzniknú pred uzavretím manželstva alebo počas neho (§ 1536 OZ). Jedinou výnimkou sú dlhy, ktoré vzniknú jednému alebo druhému z manželov s ohľadom na udržiavanie domácnosti alebo výchovu detí.

Režim podielu na spoločne nadobudnutom majetku upravujú § 1569 až 1581 občianskeho zákonníka. Každý z manželov si ponecháva správu a užívanie svojho osobného majetku a voľné nakladanie s ním. Počas manželstva tento režim funguje tak, ako keby boli manželia zosobášení a platil režim oddeleného majetku a v čase likvidácie funguje ako spoločný režim (§ 1569 OZ).

3.2. Aké sú formálne požiadavky a na koho sa môžem obrátiť?

Všetky manželské zmluvy sa musia spísať pred notárom (§ 1394 OZ). Je preto mimoriadne dôležité obrátiť sa na notára, aby takúto listinu vypracoval.

3.3. Kedy môže byť zmluva uzavretá a kedy nadobudne platnosť?

Manželská zmluva sa môže vypracovať buď pred uzavretím manželstva, alebo počas neho. Ak sa zmluva vypracuje pred uzavretím manželstva, zmluva nadobudne platnosť v deň uzavretia manželstva (§ 1395 OZ). Ak sa zmluva vypracuje počas manželstva, nadobúda platnosť medzi stranami dňom uvedeným v  notárskej zápisnici (§ 1397 ods. 2 OZ).

3.4. Môžu manželia zmeniť existujúcu zmluvu? Ak áno, za akých podmienok?

Ak zmluvný alebo zákonný majetkový režim manželov platil dva roky, môžu manželia formou notárskej zápisnice a na základe určitých obmedzení urobiť zmeny alebo dodatky, ktoré budú považovať za primerané uvedenému režimu alebo ho dokonca úplne zmeniť (§ 1397 ods. 1 OZ).

3.5. Môže mať manželská zmluva retroaktívne účinky podľa vnútroštátneho práva vašej krajiny, ak manželia uzavreli túto zmluvu počas trvania manželstva? 

Nie.

4.1. Existuje vo vašej krajine jeden alebo viacero registrov majetkových pomerov? Kde?

V Luxembursku sú manželské zmluvy zverejnené podaním výpisu zo zmluvy do registra civilných zápisov na úrade verejného prokurátora a urobí sa zápis do spisu [§ 1018, 1026, 1126 a nasl. nového občianskeho súdneho poriadku (NOSP)].

Osobitný režim platí pre manželské zmluvy, ktoré zabezpečujú v prípade prežitia prisúdenie časti alebo celého majetku, ktorý zahŕňa nehnuteľný majetok manžela alebo ktoré sa líšía od zákonného vyporiadania spoločného režimu  a ktoré sú zaregistrované v luxemburskom registri nehnuteľností (Administration de l’Enregistrement et des Domaines).

A nakoniec, ak je jeden z manželov živnostníkom alebo malopredajcom, musí byť manželská zmluva evidovaná aj v luxemburskom obchodnom registri (§ 1020 ods. 5 NOSP).

4.2. Aké dokumenty sa evidujú? Ktoré informácie sa evidujú?

V evidencii sú zaznamenané aj tieto údaje: žiadosti o rozdelenie majetku, notárske zápisnice, rozhodnutie o majetkovom režime manželov a najmä ich dodatky (bez toho, aby bola dotknutá prípadná budúca likvidácia predtým existujúceho spoločného režimu).

4.3. Ako a kto môže mať prístup k zaevidovaným informáciám?

Kópie výpisov uložené v registri civilných zápisov možno vydať každému, kto o ne požiada. Ak boli do spisov zaznamenané výmazy, kópie výpisov uložené v tomto registri možno vydať iba so súhlasom štátneho prokurátora (§ 1129 NOSP). Do výpisov z obchodného registra možno nahliadnuť priamo na mieste alebo ich objednať on-line na adrese (www.rcsl.lu).

4.4. Aké sú právne účinky evidencie (platnosť, možnosť podať námietky)?

Zákonné účinky registrácie sa líšia v závislosti od toho, či sa vzťahujú na samotné strany alebo na tretie strany. Dodatky medzi stranami nadobúdajú platnosť dňom uvedeným v notárskej zápisnici. Vzhľadom na tretie strany dodatky nadobúdajú účinnosť tri mesiace po ich registrácii v záznamoch, pokiaľ manželia pri uzatváraní zmluvy s treťou stranou neinformovali túto stranu o dodatkoch (§ 1397 ods. 2 OZ). Dodatok je však nezáväzný pre veriteľov, ktorí získali práva pred týmto dodatkom (§ 1397 ods. 3 OZ).

4.5. Môže byť vo vašej krajine zaregistrovaná manželská zmluva, ktorá bola uzavretá v inom štáte podľa cudzieho práva? Ak áno za akých podmienok a formálnych náležitostí? 

Áno. V tomto prípade je potrebné „acte de dépôt“, ako aj preklad.

5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?

Spoločný režim zaniká rozvodom (§ 1441 OZ). Po zrušení sa každý z manželov znovu ujíma svojho oddeleného majetku, ak stále existuje v naturáliách, alebo majetku, ktorý ho nahrádza (§ 1467 OZ).

Následne sa vytvorí účet na vrátenie úhrad, na ktorom sa sleduje preplácanie, ktoré sa má vrátiť každému z manželov zo spoločného režimu a ktoré majú manželia vrátiť do spoločného režimu (§ 1468 OZ).

Rozdelenie sa vykoná následne (§ 1475 a nasl. OZ). V prípade, že manželia nedospejú k dohode, rozhodne medzi dvomi stranami súd.

5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?

Ak vznikne dlh samostatne jednému z manželov, môže byť na príslušného manžela podaná žaloba za celý dlh. Na druhého z manželov možno podať žalobu za polovicu dlhu, okrem prípadu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti (§ 1482 a 1483 OZ). Na žiadneho z manželov nemožno podať žalobu za osobné dlhy druhého z manželov.

5.3. Má jeden z manželov nárok na vyrovnávaciu platbu?

Nie.

Ak zosnulý zanechá deti alebo ich potomkov a pokiaľ v závete nie je uvedené inak, pozostalý manžel alebo manželka má právo zdediť buď najmenší podiel prisúdený manželskému dieťaťu, pod podmienkou, že nie je menší ako jedna štvrtina majetku, alebo užívacie právo na nehnuteľný majetok obývaný spolu manželmi a jeho príslušné vybavenie, pod podmienkou, že zosnulý vlastnil celý majetok sám alebo spoločne s pozostalým (§ 767-1 OZ).

Ak zosnulý nezanechá žiadne deti ani ich potomkov, pozostalý manžel alebo manželka je oprávnený na celú pozostalosť vo výlučnom vlastníctve, pokiaľ nie je v závete uvedené inak (§ 767-2 OZ).

Obsah pozostalosti a jej samotnú existenciu môže ovplyvniť existencia manželskej zmluvy.

Nie.

Zákon z 9. júla 2004 (Mém. P. 2019 et seqq., Parl. Doc. no. 4946) o právnych účinkoch niektorých partnerstiev nadobudol platnosť 1. novembra 2004.
Partneri, ktorí urobili vyhlásenie o svojom partnerstve, môžu stanoviť majetkové dôsledky partnerstva formou zmluvy uzavretej medzi nimi v písomnej podobe. Túto zmluvu možno kedykoľvek uzavrieť a meniť. Oznámenie o zmluve alebo jej dodatku sa posiela na prokuratúru do troch pracovných dní (§ 6 zákona z roku 2004).

Napriek tomu, že zmluva nebude uzatvorená, vyhlásenie o partnerstve vytvára určité práva a povinnosti medzi partnermi, ktoré sú v mnohých hľadiskách podobné právam a povinnostiam manželov. Uvedené ustanovenia sa vzťahujú len na partnerstvá vyhlásené v súlade s článkom 3 tohto zákona (§ 1 zákona z roku 2004). Neexistujú osobitné ustanovenia týkajúce sa majetkového režimu neregistrovaných voľných zväzkov.

Zákon z roku 2004 bol nedávno zmenený a doplnený zákonom z 3. augusta 2010 (Mém. P. 2190, Parl. Doc. no. 5904), v rámci ktorého § 4-1 uznáva partnerstvá uzavreté v zahraničí, vďaka čomu môžu využívať rovnaké výhody ako partnerstvá v Luxembursku.

Vo všeobecnosti sa uznáva, že na medzinárodnej úrovni sa príslušný súd určí podľa tých istých pravidiel, ktoré stanovujú územnú právomoc súdu v rámci vnútroštátneho práva. V závislosti od okolností môžu prísť do úvahy aj iné faktory, ako napríklad rozhodujúca právomoc, miesto pobytu (miesto hlavného bydliska), štátna príslušnosť, miesto majetku atď.

V Luxemburskom veľkovojvodstve rozsudok o rozvode alebo súdnej rozluke je vo všeobecnosti aj príkazom na likvidáciu a rozdelenie spoločného režimu a poveruje notára, aby to vykonal.

Právomoc v zmysle majetkových režimov manželov je v podstate nezávislá od miesta nehnuteľnosti. V dôsledku toho luxemburské súdy môžu vydať príkaz aj na predaj majetku nachádzajúceho sa v zahraničí prostredníctvom dražby.

Ak poverený notár nedokáže zmieriť strany, vypracuje správu uvádzajúcu príslušné požiadavky jednotlivých strán a odkáže strany na súd.