1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?

V súvislosti s nehnuteľným majetkom sa uplatňuje pravidlo lex rei sitae. To znamená, že majetok podlieha právu krajiny, v ktorej sa nachádza.

1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?

Pre manželov neexistuje možnosť zvoliť si rozhodné právo upravujúce majetkový režim manželov.

2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

V prípade neexistencie manželskej zmluvy sa medzi manželmi uplatňuje systém bezpodielového spoluvlastníctva (§ 1316 maltského občianskeho zákonníka (OZ)). Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvorí všetok majetok, ktorý získal každý z manželov vykonávaním svojej práce, výnosy z majetku každého z manželov a hnuteľný a nehnuteľný majetok nadobudnutý za odplatu ktorýmkoľvek z manželov v priebehu trvania manželstva. Všetok majetok nadobudnutý ktorýmkoľvek z manželov buď darom, alebo dedičstvom sa považuje za osobný majetok toho z manželov, ktorý ho dostal/zdedil.

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

Pokiaľ sa nepreukáže opak, všetok majetok, ktorý manželia alebo jeden z nich získali alebo získal, sa považuje za súčasť spoločného majetku manželov (§ 1321 ods. 1 OZ). V prípade, že nebola uzavretá manželská zmluva, predpokladá sa, že všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok nadobudnutý za odplatu ktorýmkoľvek z manželov v priebehu trvania manželstva patrí rovnakým dielom obom manželom.

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

Právo neukladá povinnosť tak urobiť. Manželia si však môžu v manželskej zmluve urobiť súpis majetku, ktorý je vo vlastníctve každého z nich.

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

Úkony bežnej správy spoločného majetku môže vykonávať ktorýkoľvek z manželov. Úkony mimoriadnej správy však musia vykonávať manželia spoločne. V zákone sa výslovne stanovuje, ktoré úkony sa považujú za súčasť mimoriadnej správy, kde je potrebný súhlas oboch manželov (§ 1322 OZ).

Súhlas oboch manželov je napríklad potrebný na disponovanie s nehnuteľným majetkom patriacim do spoločného majetku a manželským domovom, aj keď patrí len jednému z manželov. Ak úkony, na ktoré je potrebný súhlas oboch manželov, vykonáva len jeden z manželov bez súhlasu druhého, je možné ich na žiadosť druhého z manželov anulovať, ak sa tieto úkony týkajú prevedenia alebo ustanovenia vecného alebo osobného práva k nehnuteľnému majetku. Ak sa tieto úkony týkajú hnuteľného majetku, môžu sa zrušiť iba tam, kde udeľujú práva k tomuto hnuteľnému majetku bezplatne (§ 1326 OZ).

2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?

Úkony bežnej správy spoločného majetku môže vykonávať jeden z manželov samostatne, sú však záväzné aj pre druhého z manželov.

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

Obaja manželia ručia spoločne svojím spoločným majetkom a osobným majetkom za dlhy súvisiace so spoločným majetkom a za výdavky vynaložené na potreby rodiny (§ 1327 a 1330 OZ).

Dlhy súvisiace s osobným majetkom jedného z manželov tvoria súčasť jeho/jej dlhov, rovnako ako dlhy, ktoré vznikli v rámci mimoriadnej správy spoločného majetku bez potrebného súhlasu druhého z manželov. Veritelia osobných dlhov uspokoja svoje nároky voči osobnému majetku manžela/manželky dlžníčky/dlžníka. V prípade, že to nestačí, môžu použiť aj spoločný majetok, ale len v takom rozsahu hodnoty podielu, aký má manžel/manželka dlžníčky/dlžníka na spoločnom majetku (§ 1329 OZ).

3.1. Ktoré ustanovenia možno zmluvne ošetriť a ktoré nie? Ktoré majetkové pomery manželov možno zvoliť?

Manželia majú možnosť uzavrieť manželskú zmluvu, prostredníctvom ktorej si zvolia majetkový režim manželov na účely úpravy ich majetkových vzťahov. Môžu si zvoliť buď 1) bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo 2) oddelenie majetku alebo 3) spoločné vlastníctvo zvyšnej časti pod samostatnou správou. V režime spoločného vlastníctva zvyšnej časti majetok nadobudnutý počas trvania manželstva vlastní a spravuje ten z manželov, ktorý ho nadobudol, akoby bol jeho výhradným vlastníkom (§ 1339 OZ). Pri ukončení režimu spoločného vlastníctva zvyšnej časti sa konečné zvyšné časti majetku manželov, ktoré zostali po odpočítaní dlhov, vyrovnajú (§ 1341 OZ).

3.2. Aké sú formálne požiadavky a na koho sa môžem obrátiť?

Manželská zmluva sa musí vyhotoviť vo forme verejnej listiny. Je potrebné sa obrátiť na notára.

3.3. Kedy môže byť zmluva uzavretá a kedy nadobudne platnosť?

Ak je manželská zmluva uzatvorená pred uzavretím manželstva, nadobúda účinnosť v okamihu, keď je manželstvo uzavreté. Avšak z hľadiska zainteresovaných tretích strán manželská zmluva nadobúda účinnosť dňom, kedy notár zaregistruje túto listinu vo verejnom registri. Ak je manželská zmluva uzavretá po svadbe, z hľadiska zainteresovaných manželov nadobúda účinnosť dňom uzavretia zmluvy a pokiaľ ide o zainteresované tretie strany, manželská zmluva nadobúda účinnosť dňom, kedy notár zaregistruje túto listinu vo verejnom registri.

3.4. Môžu manželia zmeniť existujúcu zmluvu? Ak áno, za akých podmienok?

Áno, manželská zmluva sa môže upravovať, ale na každú úpravu vykonanú po uzavretí manželstva je potrebný súhlas sudcu, ktorý predsedá súdu dobrovoľnej súdnej právomoci. Na existujúcich veriteľov, ktorí majú pohľadávky vzniknuté pred úpravou, nebude mať táto úprava žiadny dosah.

3.5. Môže mať manželská zmluva retroaktívne účinky podľa vnútroštátneho práva vašej krajiny, ak manželia uzavreli túto zmluvu počas trvania manželstva? 

Podľa maltského práva má zmluva o manželskom režime účinnosť odo dňa jej podpísania, a preto nemôže mať spätnú platnosť.

Manželskú zmluvu má zaregistrovať notár najneskôr 15 dní odo dňa uzavretia zmluvy.

4.1. Existuje vo vašej krajine jeden alebo viacero registrov majetkových pomerov? Kde?

Existuje iba jeden register. Je to verejný register spravovaný ministerstvom spravodlivosti.

4.2. Aké dokumenty sa evidujú? Ktoré informácie sa evidujú?

Musia sa zaregistrovať tieto informácie: skutočnosť, že manželská zmluva bola uzavretá, dátum vyhotovenia listiny, údaje o zmluvných stranách a typ majetkového režimu manželov, ktorý si zmluvné strany zvolili na účely úpravy ich majetkových vzťahov.

4.3. Ako a kto môže mať prístup k zaevidovaným informáciám?

K informáciám vo verejnom registri má prístup každá osoba, ktorá žiada o informáciu. V registri sa písomne predloží jednoduchá žiadosť a oficiálna odpoveď je doručená do 10 dní od predloženia žiadosti. Notári majú prístup do registra prostredníctvom internetu a odpoveď môžu získať okamžite.

4.4. Aké sú právne účinky evidencie (platnosť, možnosť podať námietky)?

Hlavným účinkom je predpoklad, že tretie strany (najmä veritelia) vedia o existencii manželskej zmluvy.

4.5. Môže byť vo vašej krajine zaregistrovaná manželská zmluva, ktorá bola uzavretá v inom štáte podľa cudzieho práva? Ak áno za akých podmienok a formálnych náležitostí? 

Podľa maltského práva nie je možné zaregistrovať manželskú zmluvu uzavretú v zahraničí, sú však uznávané. Notárovi bude potrebné predložiť úradný preklad.

5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?

Závisí to od toho, ktorý majetkový režim si manželia zvolili. Ak sú rozvod/rozluka sporné, potom je to súd, ktorý rozhoduje, ako má byť majetok rozdelený. Ak k sporu nedošlo, potom sú to manželia, ktorí rozhodnú sami, avšak s výhradou schválenia súdom. V § 1333 občianskeho zákonníka sa stanovuje, že spoločný majetok sa rozdelí tak, že sa každému z manželov pridelí polovica celkového majetku patriaceho do spoločného vlastníctva.

5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?

Závisí to od toho, ktorý majetkový režim si manželia zvolili. Ak sú rozvod/rozluka sporné, potom je to súd, ktorý rozhoduje, ako má byť majetok rozdelený. Ak k sporu nedošlo, potom sú to manželia, ktorí rozhodnú sami, avšak s výhradou schválenia súdom. V § 1333 občianskeho zákonníka sa stanovuje, že v prípade rozdelenia spoločného majetku sa každému z manželov pridelí polovica záväzkov, ktoré patria do spoločného majetku.

5.3. Má jeden z manželov nárok na vyrovnávaciu platbu?

V režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí každý z manželov vrátiť do spoločného režimu to, čo použil zo spoločného majetku na splatenie svojich vlastných dlhov (§ 1331 ods. 1 OZ). Ak sa osobný majetok jedného z manželov použil na uhradenie spoločného dlhu alebo na investíciu do spoločného majetku, ten má právo na uhradenie týchto výdavkov (§ 1331 ods. 2 OZ). Táto úhrada sa vykoná tak, že sa mu pridelia peniaze (§ 1331 ods. 3 OZ).

Závisí to od toho, či zosnulý manžel/zosnulá manželka zanechali alebo nezanechali závet. Manželia sa môžu v závete navzájom určiť za univerzálnych dedičov ich celého majetku. V takom prípade si môžu potomkovia zosnulého manžela/zosnulej manželky uplatňovať nárok na zákonný podiel vyhradený pre nich (aj keď si ho takmer nikdy neuplatňujú). V prípade dedenia zo zákona, ak zosnulý/zosnulá zanechali potomstvo, deti (alebo ich potomkovia, ak sú v čase úmrtia jedného z týchto manželov už zosnulí) dostanú polovicu majetku, zatiaľ čo druhá polovica prejde na pozostalého manžela/pozostalú manželku (§ 808 ods. 1 OZ). Pozostalý manžel/pozostalá manželka majú tiež právo naďalej žiť v ich pôvodnom bydlisku (§ 633 OZ). Ak zosnulý nezanechal žiadne deti alebo iných potomkov, pozostalý manžel/pozostalá manželka sú jedinými dedičmi (§ 810 OZ).

Nie.

Novoprijatý zákon o spolužití, Kapitola 571 Zbierky zákonov Malty, osobitne upravuje „bežný, hlavný, spoločný domov“ len v prípade registrovaných partnerstiev.

Ak bol spoločný domov v spoluvlastníctve, po smrti jedného z registrovaných partnerov tu má pozostalý partner právo na bývanie počas svojho života alebo do doby, kedy uzavrie manželstvo, civilný zväzok alebo pokiaľ vstúpi do iného registrovaného partnerstva.

Ak bol spoločný domov len vo vlastníctve zosnulého registrovaného partnera, má pozostalý partner právo na bývanie v uvedenom domove po dobu zodpovedajúcu počtu rokov doterajšieho spolužitia, za predpokladu, že tento počet nepresiahne 15 rokov. Zákon zároveň ustanovuje, že toto právo na bývanie možno užívať len za života pozostalého alebo do doby, kedy uzavrie manželstvo, civilný zväzok alebo pokiaľ vstúpi do iného registrovaného partnerstva.

Pokiaľ ide o hnuteľný majetok, zákon uvádza vyvrátiteľnú právnu domnienku, že spolužijúce osoby majú nárok na rovnakú časť hnuteľných vecí nájdených v „bežnom, hlavnom, spoločnom domove“, ktoré boli nadobudnuté počas doby trvania spolužitia.

Mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ č. 2201/2003 maltské súdy majú jurisdikciu v prípade rozvodových konaní, ak aspoň jeden z manželov mal ku dňu podania žiadosti o rozvod na príslušnom civilnom súde trvalý pobyt na Malte alebo ak aspoň jeden z manželov mal obvyklý pobyt na Malte jeden rok bezprostredne pred podaním žiadosti o rozvod.