1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?

Osobné a majetkové vzťahy medzi manželmi podliehajú právu krajiny, ktorej sú obaja manželia štátnymi príslušníkmi (§ 51 ods. 1 medzinárodného práva súkromného). V prípade, že manželia nie sú rovnakej národnosti, uplatňuje sa právo krajiny, kde majú obaja manželia bydlisko  („bydlisko " je miesto, kde osoba žije s úmyslom vytvoriť si tam svoje trvalé bydlisko, § 25 občianskeho zákonníka). V prípade, že manželia nemajú trvalé bydlisko v rovnakej krajine, uplatní sa právo krajiny, kde majú obaja manželia svoj pobyt. Ak manželia nemajú svoje pobyt  v rovnakej krajine, uplatňuje sa právo krajiny, s ktorou sú manželia najviac spätí (§ 51 ods. 2 medzinárodného práva súkromného).

1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?

Manželia sa môžu rozhodnúť, že ich majetkové vzťahy a manželská zmluva budú podliehať právu krajiny štátnej príslušnosti jedného z manželov alebo krajiny, kde má jeden z manželov trvalé bydlisko alebo pobyt. Môžu si zvoliť rozhodné právo buď pred vstupom do manželstva alebo počas manželstva (§ 52 ods. 1 medzinárodného práva súkromného). V prípade, že tak neurobia, manželská zmluva sa bude riadiť právom, ktoré bolo uplatniteľné na osobné a majetkové vzťahy medzi manželmi v okamihu uzavretia zmluvy (§ 52 ods. 2 medzinárodného práva súkromného).

Aby bola voľba rozhodného práva platná, musí mať formu stanovenú pre manželské zmluvy podľa vybraného práva alebo práva krajiny, v ktorej sa voľba rozhodného práva uskutočňuje (§ 52 ods. 3 medzinárodného práva súkromného). Podľa poľského práva musí mať manželská  zmluva formu notárskej verejnej listiny (§ 73 ods. 2 občianskeho zákonníka a § 47 ods. 1 zákona o rodine a opatrovníctve).

2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

Zákonný majetkový režim manželov je spoločné vlastníctvo, ktoré nadobúda účinnosť po uzavretí manželstva. Patrí sem majetok nadobudnutý manželmi ako jednotlivo, tak spoločne počas trvania režimu (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Majetok vylúčený z bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí do osobného vlastníctva každého z manželov (§ 31 ods. 1 zákona o rodine a opatrovníctve).

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zahŕňa predovšetkým:

1. odmenu za prácu a príjmy z iných činností zameraných na zisk;
2. príjmy z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rovnako ako z osobného majetku manželov;
3. finančné prínosy z otvoreného alebo zamestnaneckého dôchodkového fondu (§ 31 ods. 2 zákona o rodine a opatrovníctve).

Príslušenstvo domácnosti  používané oboma manželmi tvoria tiež súčasť bezpodielového spoluvlastníctva, ak bolo získané v rámci dedičstva, odkázania alebo darovania, pokiaľ poručiteľ alebo darca neustanovil inak (§ 34 zákona o rodine a opatrovníctve).

Osobný majetok každého z manželov zahŕňa (ale nie výlučne) tieto položky:

1. majetok nadobudnutý pred nadobudnutím účinnosti majetkového režimu manželov, majetok nadobudnutý dedičstvom, odkázaním alebo darovaním stanovený inak, majetok, ktorý slúži výhradne osobným potrebám jedného z manželov, majetok získaný ako odmena za osobné úspechy jedného z manželov a majetok nadobudnutý výmenou za osobný majetok, pokiaľ sa v osobitných ustanoveniach nestanovuje inak;
2. vlastnícke práva vyplývajúce zo spoločného vlastníctva majetku podliehajúceho osobitným predpisom (napr. spoločné vlastníctvo v občianskoprávnom partnerstve alebo obchodnom partnerstve);
3. neodňateľné práva, na ktoré môže mať nárok len jedna osoba;
4. majetok získaný ako náhrada škody za zranenie alebo zdravotnú poruchu alebo náhrada za utrpenú ujmu. Avšak nezahŕňa invalidné dávky prijaté v dôsledku čiastočnej alebo úplnej straty zárobkovej schopnosti jedného z manželov alebo kvôli jeho zvýšeným potrebám alebo zníženým vyhliadkam na budúcnosť;
5. nároky na odmenu z práce alebo na príjem z iných činností zameraných na zisk;
6. autorské práva a s nimi súvisiace práva, práva duševného vlastníctva alebo iné práva tvorcu (§ 33 zákona o rodine a opatrovníctve).

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

To, či je konkrétny majetok pripísaný do spoločného alebo osobného majetku závisí od toho, do ktorej z vyššie uvedených kategórií patrí, s prihliadnutím na spôsob, akým bol nadobudnutý (pozrite bod 2.1).

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

Nie je povinné. Vždy sa však môže vypracovať súpis na dôkazné účely.

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?

Ktorýkoľvek z manželov môže individuálne vlastniť a používať majetok, ktorý tvorí súčasť spoločného majetku (§ 341 zákona o rodine a opatrovníctve). Počas zákonného majetkového režimu manželov nesmie ani jeden z manželov požiadať o rozdelenie spoločného majetku. Okrem toho ani jeden z manželov nesmie nakladať alebo sa zaviazať k nakladaniu s podielom spoločného majetku alebo jeho jednotlivou položkou, ktorá by mu pripadla pri ukončení režimu (§ 35 zákona o rodine a opatrovníctve). Manželia sú povinní spolupracovať pri správe svojho spoločného majetku (§ 36 ods. 1 zákona o rodine a opatrovníctve). Ktorýkoľvek z manželov môže spravovať majetok sám, ale táto správa vylučuje činnosti uvedené nižšie (t. j. činnosti vyžadujúce súhlas druhého z manželov). Manžel môže vzniesť námietku proti správe spoločného majetku a druhým z manželov, s výnimkou úkonov týkajúcich sa každodenných záležitostí, úkonov určených na uspokojenie každodenných potrieb rodiny alebo úkonu vykonávaného ako súčasť činnosti zameranej na zisk (§ 36 ods. 1 a 2 zákona o rodine a opatrovníctve).

Ak o to požiada jeden z manželov, môže súd zo závažného dôvodu zbaviť druhého manžela práva, ktoré mu umožňuje, aby spravoval spoločný majetok sám. Súd môže tiež rozhodnúť o tom, že sa namiesto súhlasu druhého z manželov bude požadovať jeho oprávnenie na činnosti stanovené v § 37 ods. 1 zákona o rodine a opatrovníctve.

Súhlas druhého z manželov sa vyžaduje na:

1. každý právny úkon týkajúci sa nakladania s nehnuteľným majetkom, jeho zaťaženia alebo nákupu alebo trvalého užívacieho práva či iného právneho úkonu týkajúceho sa používania a využívania nehnuteľného majetku;
2. každý právny úkon týkajúci sa nakladania s vecným právom k budove alebo priestorom, zaťaženia alebo nákupu vecného práva k budove alebo priestorom;
3. každý právny úkon týkajúci sa nakladania s poľnohospodárskym hospodárstvom alebo podnikom, zaťaženia alebo nákupu poľnohospodárskeho hospodárstva alebo podniku;
4. dary poskytnuté zo spoločného majetku, s výnimkou zvyčajne prijatých darov (§ 37 ods. 1 zákona o rodine a opatrovníctve).

Každá dohoda uzatvorená jedným z manželov bez požadovaného súhlasu druhého z manželov je neplatná, pokiaľ ju následne neschváli druhý z manželov. Jednostranný právny úkon jedného z manželov bez požadovaného súhlasu druhého z manželov je tiež neplatný (§ 37 ods. 2 – 4 zákona o rodine a opatrovníctve).

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

Obaja manželia sú spoločne a nerozdielne zodpovední za dlhy spôsobené niektorým z nich s cieľom uspokojiť každodenné potreby rodiny (§ 30 zákona o rodine a opatrovníctve). Ak jednému z manželov vznikne dlh so súhlasom druhého z manželov, veriteľ môže žiadať, aby sa na vyrovnanie dlhu použil spoločný majetok. Ak jeden z manželov urobí dlh bez súhlasu druhého z manželov alebo ak dlh nevzíde z právneho úkonu, alebo v prípade, že dlh vznikol pred tým, ako majetkový režim manželov nadobudol účinnosť medzi manželmi, alebo v prípade, že sa dlh vzťahuje na osobný majetok, veriteľ môže požadovať, aby bol dlh vyrovnaný z osobného majetku dlžníka alebo z konkrétnych prostriedkov patriacich do spoločného majetku (napr. odmena za prácu) (§ 41 – 42 zákona o rodine a opatrovníctve).

3.1. Ktoré ustanovenia možno zmluvne ošetriť a ktoré nie? Ktoré majetkové pomery manželov možno zvoliť?

Manželia môžu rozšíriť alebo obmedziť zákonný režim bezpodielového spoluvlastníctva alebo zaviesť režim oddeleného vlastníctva alebo režim oddeleného vlastníctva s vyrovnaním vzniknutých výnosov prostredníctvom manželskej zmluvy (vypracovanej vo forme notárskej verejnej listiny). Táto zmluva sa môže uzatvoriť buď pred vstupom do manželstva, alebo počas manželstva. Manželská zmluva sa môže zmeniť alebo ukončiť. Ak sa zmluva ukončí počas trvania manželstva, v zákone sa nariaďuje, aby sa medzi manželmi uplatňoval zákonný režim bezpodielového spoluvlastníctva, ak manželia nerozhodli inak. V prípade, že sa to týka tretích strán, jeden z manželov môže odkazovať na manželskú zmluvu, pokiaľ jej uzavretie a obsah im boli známe (§ 47 a 471 zákona o rodine a opatrovníctve).

Manželia nesmú rozšíriť spoločný majetok na:

1. majetok, ktorý by mohol byť nadobudnutý v budúcnosti dedením, odkázaním alebo darovaním;
2. vlastnícke práva vyplývajúce zo spoločného vlastníctva majetku podliehajúce osobitným predpisom (napr. spoločné vlastníctvo v občianskoprávnom partnerstve alebo obchodnom partnerstve);
3. neodňateľné práva, na ktoré môže mať nárok len jedna osoba;
4. nároky na náhradu škody za zranenie alebo zdravotnú poruchu, za predpokladu, že nie sú súčasťou spoločného majetku, alebo nároky na náhradu za utrpenú ujmu;
5. neoprávnené nároky manželov na odmenu za prácu alebo na príjem z iných činností zameraných na zisk (§ 49 zákona o rodine a opatrovníctve).

3.2. Aké sú formálne požiadavky a na koho sa môžem obrátiť?

Manželská zmluva musí mať formu notárskej verejnej listiny, inak je neplatná (§ 47 ods. 1 zákona o rodine a opatrovníctve a § 73 ods. 2 občianskeho zákonníka).

3.3. Kedy môže byť zmluva uzavretá a kedy nadobudne platnosť?

Manželská zmluva môže byť uzavretá pred manželstvom, v takom prípade nadobudne účinnosť pri uzavretí manželstva alebo v priebehu trvania manželstva, v takom prípade nadobudne účinnosť okamžite.

3.4. Môžu manželia zmeniť existujúcu zmluvu? Ak áno, za akých podmienok?

Manželia môžu manželskú zmluvu kedykoľvek zmeniť, pokiaľ sú splnené formálne požiadavky uvedené v bode 3.2. V poľskom práve nie je ustanovený minimálny interval medzi vypracovaním a zmenou manželskej zmluvy.

3.5. Môže mať manželská zmluva retroaktívne účinky podľa vnútroštátneho práva vašej krajiny, ak manželia uzavreli túto zmluvu počas trvania manželstva? 

Nie, v súlade s poľským právom nemajú manželské zmluvy spätnú platnosť (článok 47 poľského zákona o rodine a poručníctve).

V Poľsku neexistuje osobitný register manželských zmlúv.

V súlade so zákonom o vnútroštátnych súdnych registroch sa vedie register podnikateľov. Podľa tohto zákona sa umožňuje zaznamenávanie informácií o manželských majetkových režimoch zapísaných v registri ako podnikatelia alebo partneri v obchodných partnerstvách. Údaje v registri sú verejné. Preto v tomto prípade sa požiadavka oznámiť zmluvnej strane uzavretie manželskej zmluvy splní tým, že sa poskytne záznam o majetkovom režime manželov vo vyššie uvedenom registri (pozrite bod 3.1).

4.5. Môže byť vo vašej krajine zaregistrovaná manželská zmluva, ktorá bola uzavretá v inom štáte podľa cudzieho práva? Ak áno za akých podmienok a formálnych náležitostí? 

V Poľsku neexistuje register manželských zmlúv, či už uzavretých v Poľsku alebo v zahraničí. Účinnosť manželskej zmluvy uzavretej mimo Poľska závisí od poľských kolíznych noriem týkajúcich sa predmetného právneho úkonu.

5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?

Ak sa zákonný režim bezpodielového spoluvlastníctva ruší, spoločný majetok manželov a jeho rozdelenie upravujú ustanovenia o spoločne zdedenom majetku a o rozdelení nehnuteľností (§ 46 zákona o rodine a opatrovníctve).

Spoločný majetok manželov sa môže rozdeliť, keď sa režim bezpodielového spoluvlastníctva ruší počas trvania manželstva, napríklad v dôsledku súdneho rozhodnutia alebo dohody alebo keď sa režim bezpodielového spoluvlastníctva ruší, keď bolo zrušené manželstvo (rozvodom alebo rozlukou). Rozvodové konania alebo konania rozluky nesúvisia s rozdelením spoločného majetku manželov. Najčastejšie sa spoločný majetok manželov rozdeľuje v samostatných konaniach. K rozvodu a rozluke dochádza v dôsledku súdneho rozhodnutia. Spoločný majetok manželov môže rozdeliť súd alebo sa môže rozdeliť dohodou, ktorá musí mať formu notárskej verejnej listiny v prípade, že spoločný majetok manželov zahŕňa nehnuteľnosť (to isté sa vzťahuje aj na ďalšie osobitné práva).

Podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, pokiaľ sa v manželskej zmluve neustanovuje inak. Od súdu sa môže požadovať, aby určil nerovnaké podiely (§ 501 zákona o rodine a opatrovníctve).

Každý z manželov by mal vyrovnať všetky náklady a výdavky vynaložené zo spoločného majetku za jeho osobný majetok, s výnimkou nákladov a výdavkov za majetok, ktorý priniesol príjem. Jeden z manželov môže požadovať, aby náklady a výdavky vynaložené z jeho osobného majetku na spoločný majetok boli uhradené. Ani jeden z manželov nesmie požadovať úhradu nákladov a výdavkov uskutočnených na splnenie potrieb rodiny, pokiaľ tieto nezvýšili hodnotu spoločného majetku v okamihu, keď sa režim bezpodielového spoluvlastníctva zrušil. Náhrada sa vyplatí pri delení spoločného majetku. Súd však môže rozhodnúť, že náklady by mali byť splatené skôr, ak je to nevyhnutné pre blaho rodiny (§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rodine a opatrovníctve).

5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?

Manželia sú naďalej zodpovední za existujúce dlhy po rozvode/rozluke. Rozdelenie spoločného majetku manželov nezahŕňa dlhy. Každá dohoda medzi manželmi o splatení dlhov bude neúčinná voči veriteľom, pokiaľ veriteľ nesúhlasí s prevzatím dlhu jedného z manželov.

5.3. Má jeden z manželov nárok na vyrovnávaciu platbu?

V prípade ukončenia režimu delenia majetku s vyrovnaním vzniknutých ziskov sa môže zvýšenie hodnoty majetku každého z manželov, ku ktorému došlo počas režimu, vyrovnať platbou alebo v naturáliách (§ 514 ods. 1 zákona o rodine a opatrovníctve). Nárok na takéto vyrovnanie sa stanovuje po desiatich rokoch (§ 118 občianskeho zákonníka).

Manželia dedia po sebe navzájom, bez ohľadu na príslušný majetkový režim manželov. Napríklad v prípade režimu bezpodielového spoluvlastníctva si pozostalý manžel ponecháva svoj podiel vo výške jednej polovice spoločného majetku a nadobúda zodpovedajúci podiel na spoločnom majetku, na ktorý mal nárok zosnulý manžel. V prípade dedenia zo zákona, deti a manželský partner zosnulej osoby podľa zákona dedia ako prví a ako dedičstvo získavajú rovnaké podiely. Avšak podiel, na ktorý má pozostalý manžel nárok, nesmie byť menší ako jedna štvrtina z celého majetku. Ak zosnulý nezanechá žiadnych potomkov, dedičstvo pripadá pozostalému manželovi a rodičom zosnulého. Ak jeden z rodičov zosnulého zomrel pred tým, ako sa pozostalosť otvorila, časť dedičstva, na ktorú by mal zosnulý rodič nárok, dedia súrodenci zosnulého manžela rovnakým dielom. Podiel pozostalého manžela alebo manželky na dedičstve činí polovicu dedičstva, ak dedí spoločne s rodičmi a súrodencami zosnulého a potomkami súrodencov zosnulého. V prípade, že poručiteľ nezanechá žiadnych potomkov, rodičov, súrodencov alebo potomkov súrodencov, celý majetok prináleží pozostalému manželovi/manželke (§ 931 – 933 občianskeho zákonníka).

Pozostalý manžel alebo manželka a ďalší príbuzní zosnulého, ktorí žili s manželmi až do dňa úmrtia zosnulého, sú oprávnení naďalej používať dom a jeho vybavenie rovnakým spôsobom až do troch mesiacov po otvorení pozostalosti (§ 923 ods. 1 občianskeho zákonníka).

Nie.

Neexistuje žiadny právny predpis o registrovaných či neregistrovaných partnerstvách.

V prípadoch, o ktorých sa rozhoduje v sporných konaniach, majú poľské súdy právomoc vo veciach manželských a vo veciach týkajúcich sa majetkových vzťahov manželov, ak má odporca trvalé bydlisko alebo bydlisko v Poľsku, alebo ak to tak nie je, ak:

1. posledné spoločné trvalé bydlisko alebo posledný spoločný pobyt oboch manželov bolo v Poľsku a jeden z manželov má stále svoje trvalé bydlisko alebo pobyt v Poľsku alebo
2. manžel, ktorý je navrhovateľ, má svoje trvalé bydlisko alebo pobyt  v Poľsku najmenej jeden rok bezprostredne pred začatím konaní alebo
3. manžel, ktorý je navrhovateľ, je poľským občanom a má svoje trvalé bydlisko alebo pobyt  v Poľsku najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania alebo
4. obaja manželia sú poľskí občania.

Poľské súdy majú výlučnú právomoc, ak sú obaja manželia poľskými občanmi a majú trvalé bydlisko a pobyt  v Poľsku (§ 1103 občianskeho súdneho poriadku). V prípadoch, o ktorých sa rozhoduje v nesporných konaniach, majú poľské súdy právomoc vo veciach manželských, ak jeden z manželov alebo jedna z osôb, ktoré sa chcú vziať, je poľský občan alebo cudzinec, ktorý má trvalé bydlisko alebo pobyt v Poľsku alebo má v úmysle uzavrieť sobáš v Poľsku. Prípady týkajúce sa rozdelenia spoločného majetku po ukončení režimu bezpodielového spoluvlastníctva spadajú tiež pod poľskú jurisdikciu, keď sa ich spoločný majetok alebo jeho významná časť nachádzajú v Poľsku. (§ 1106 občianskeho súdneho poriadku).