1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?

Ak si manželia nevyberú rozhodné právo sami, bude sa uplatňovať právo so zreteľom na osobné právne účinky manželstva v čase jeho trvania (§ 19 Internationales Privatrechts-Gesetz, IPRG). To zodpovedá bežnému, alebo v prípade jeho neexistencie, poslednému spoločnému osobnému štatútu (= národnosti) pod podmienkou, že si ho jeden z manželov ponechal (§ 18 para 1 Z 1 IPRG). V opačnom prípade sa uplatňuje právo štátu, v ktorom majú obaja manželia obvyklý pobyt, alebo v prípade jeho neexistencie, právo štátu, v ktorom mali obaja svoj posledný známy obvyklý pobyt za predpokladu, že si ho jeden z manželov ponechal (§ 18 para 1 Z 2 IPRG).

1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?

Manželia majú možnosť slobodne si vybrať právny poriadok, ktorý sa bude uplatňovať na ich majetok. Ak to nie je v rozpore s verejným poriadkom Rakúska (§ 6 IPRG), majú manželia neobmedzený výber – zvolené rozhodné právo nemusí byť vo vzťahu k manželstvu. Rozhodné právo musí byť zvolené výslovne (§ 19 IPRG).

2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

Právna úprava majetkových pomerov manželov znamená rozdelenie majetku. Každý z manželov si ponecháva to, čo priniesol do manželstva a stáva sa výlučným vlastníkom majetku, ktorý získal počas manželstva (§ 1237 Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch, ABGB). Pokiaľ ide o dispozičné právo s majetkom, v zásade sa na manželov nevzťahuje žiadne obmedzenie a nie sú povinní ručiť za partnerove dlhy.

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

Takéto právne domnienky neexistujú.

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

Neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť vypracovať súpis majetku.

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

Manželia môžu počas manželstva v zásade voľne nakladať s vlastným majetkom. Mohli by obmedziť disponovanie s majetkom tak, že sa dohodnú na zákaze odcudzenia a/alebo zaťaženia majetku v prospech druhého z manželov (§ 364c ABGB). Zaznamenanie takéhoto zákazu do katastra nehnuteľností bráni zneužitiu treťou stranou, takže s príslušnou nehnuteľnosťou bude možné nakladať len so súhlasom druhého manžela.

Keď manželia spoločne nadobudnú byt do osobného vlastníctva v zmysle zákona o vlastníctve bytov (WEG, Wohnungseigentumsgesetz), môžu s ním nakladať a využívať ho len spoločne (§ 13 para 4 WEG). Podiel na byte v osobnom vlastníctve môže byť obmedzený, zaťažený alebo predmetom exekúcie takisto len spoločne. Prevod vlastníckeho podielu jedným z manželov musí schváliť druhý manžel. (§ 13 para 3 WEG) Ak byt slúži na uspokojenie naliehavej potreby bývania aspoň pre jedného z manželov, druhý manžel nemôže počas trvania manželstva podať žiadosť o zrušenie vlastníctva bytu podľa § 830 ABGB (§ 13 para 6 WEG).

Ak má len jeden z manželov právo na užívanie bytu, ktorý slúži na uspokojenie naliehavej potreby bývania druhého manžela, tento manžel má vo všeobecnosti zakázané nakladať s bytom v neprospech druhého z manželov (§ 97 ABGB).

2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?

V rámci tzv. Implicitného konania môže manžel, ktorý vedie domácnosť a je bez príjmu alebo má len nízky príjem, v mene druhého manžela vykonávať v bežnom živote právne úkony, ktoré súvisia s chodom domácnosti a nepresahujú určitú úroveň zodpovedajúcu životnej úrovni manželov (§ 96 ABGB). V takomto prípade sa zastupovaný manžel stáva zmluvným partnerom.

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

V zásade je každý manžel zodpovedný iba za dlhy, ktoré si spôsobil sám. Implicitné konanie opísané v bode 2.5. predstavuje výnimku z tohto pravidla.

3.1. Ktoré ustanovenia možno zmluvne ošetriť a ktoré nie? Ktoré majetkové pomery manželov možno zvoliť?

Manželia majú možnosť sa prostredníctvom predmanželskej zmluvy dohodnúť na inej úprave majetkových pomerov, než je zákonom stanovené rozdelenie majetku. Avšak nie všetky majetkové zmluvy uzavreté medzi manželmi sa považujú za predmanželské zmluvy – hovoríme o nich vtedy, keď do značnej miery nahrádzajú právnu úpravu majetkových pomerov a sú určené na komplexnú reguláciu hospodárskych vzťahov.

Ako alternatívne formy majetkových pomerov manželov stanovuje rakúske právo systém spoluvlastníctva a dedičskú zmluvu. Manželia však pri výbere režimu majetkových pomerov nemusia využívať len tieto možnosti.

Pokiaľ ide o režim spoluvlastníctva, je potrebné rozlišovať dve formy: právne neregulované spoluvlastníctvo medzi žijúcimi manželmi a spoluvlastníctvo v prípade smrti. Spoluvlastníctvo žijúcich manželov možno rozdeliť ako všeobecné alebo obmedzené spoluvlastníctvo. V prvom prípade sa na celý vložený a budúci majetok manželov vzťahuje právo spoluvlastníctva, v druhom prípade sa vzťahuje len na určitý majetok zahrnutý do zmluvnej dohody. Manželia sa stávajú spoluvlastníkmi majetku a ich (ideálny) podiel je určený dohodou; v prípade pochybností sa predpokladá, že ich podiely sú rovnaké. Medzi manželmi existujú interné účinné obmedzenia týkajúce sa nakladania so spoluvlastníckym podielom, v prípade ktorých nie je možné podať námietky voči tretím osobám. Možnosť podať námietky voči tretím osobám existuje len v prípade zákazu odcudzenia a/alebo zaťaženia majetku vedeného v katastri nehnuteľností podľa § 364c ABGB, alebo v prípade, že sa odkazuje na obmedzenie nakladania s majetkom v prípade spoluvlastníctva.

V rámci spoluvlastníctva medzi žijúcimi manželmi sa za dlhy oboch manželov ručí spoločným majetkom a príslušným vlastným majetkom jednotlivých manželov, ktorý nie je predmetom spoluvlastníctva. Ak jeden z manželov sám prevzal záväzky alebo sa tieto záväzky jeho/jej osobne týkajú (napr. povinnosť platiť výživné alebo náhradu škody) na základe režimu všeobecných majetkových pomerov, ručí celým spoločným majetkom, ako aj svojím osobným majetkom. V prípade obmedzeného režimu majetkových pomerov naproti tomu druhý z manželov nemusí ručiť za tieto dlhy svojím podielom na spoločnom majetku manželov.

V rámci spoluvlastníctva v prípade smrti pretrváva oddelenie vlastníctva až do smrti jedného z manželov, pričom každý môže so svojím majetkom voľne nakladať. V prípade úmrtia jedného z manželov sa majetok manželov spojí do spoločného majetku, ktorý sa po odpočítaní dlhov rozdelí na dve polovice. Pozostalý manžel dostane jednu polovicu, zatiaľ čo druhú polovicu tvorí majetok zosnulého (§ 1234 ABGB).

Podľa dedičskej zmluvy jeden z manželov určí ako dediča druhého manželského partnera, alebo sa obaja vzájomne určia za dedičov (§ 1249 ABGB). Takouto zmluvou možno ošetriť len tri štvrtiny majetku (§ 1253 ABGB).

Navyše existujú aj predbežné dohody, ktoré s predstihom riešia rozdelenie majetku dennej potreby, manželských úspor a/alebo bydliska manželov v prípade rozvodu. Tieto dohody sa nevzťahujú na zásadu rozdelenia majetku počas manželstva. Sudca sa môže od platnosti predbežných dohôd odchýliť len vtedy, ak je jeden z manželov nespravodlivo znevýhodnený a bolo by neprimerané nariadiť mu/jej rozdelenie (§ 97 para 2 Ehegesetz, EheG).

3.2. Aké sú formálne požiadavky a na koho sa môžem obrátiť?

Predmanželské zmluvy a predbežné dohody o rozdelení manželských úspor a bytu/domu manželov musia byť uzavreté vo forme notárskej zápisnice (§ 97 para 1 EheG). V takýchto prípadoch musí byť preto zmluva uzavretá prostredníctvom notára. Naproti tomu predbežné dohody o rozdelení majetku dennej potreby patriaceho obom manželom sa len zriedkavo uzatvárajú v písomnej podobe (§ 97 para 1 EheG).

3.3. Kedy môže byť zmluva uzavretá a kedy nadobudne platnosť?

Predmanželské zmluvy a predbežné dohody je možné uzavrieť kedykoľvek počas manželstva. Predmanželské zmluvy, ktoré boli uzavreté ešte pred manželstvom, platia iba pod podmienkou neskoršieho uzavretia manželstva. V súlade so svojím účelom nadobúdajú predmanželské zmluvy a predbežné dohody platnosť buď okamžite (napr. dohoda o spoluvlastníctve medzi žijúcimi manželmi) alebo len po úmrtí manžela (spoluvlastníctvo v prípade smrti) či rozvodu (predbežné dohody).

3.4. Môžu manželia zmeniť existujúcu zmluvu? Ak áno, za akých podmienok?

Manželia môžu existujúce dohody upravovať za predpokladu, že budú splnené formálne požiadavky.

4.1. Existuje vo vašej krajine jeden alebo viacero registrov majetkových pomerov? Kde?

V Rakúsku neexistuje osobitný register pre predmanželské zmluvy alebo iné dohody manželov, ako ani žiadna povinnosť registrácie. Podnikateľský manželský pár môže požadovať, aby bola predmanželská zmluva zapísaná do obchodného registra, aby mohli využiť svoje právo vzniesť námietky voči veriteľom spoločnosti (§ 36 Unternehmensgesetzbuch, UGB).

5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?

V prípade neexistencie inej dohody sa až do rozvodu zachováva zásada deľby majetku (na základe predbežnej dohody, ktorá nadobúda účinnosť po rozvode, pozri bod 3.1. vyššie). Manželia si môžu rozdeliť majetok dennej potreby a manželské úspory na základe dohody alebo podaním žiadosti – do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozvodu – na súd (§§ 85, 95 EheG).

Majetok dennej potreby a manželské úspory sa rozdelia medzi manželov (§ 81 Abs 1 EheG). „Majetok dennej potreby“ predstavuje fyzické veci, ktoré používali obaja manželia počas manželského spolužitia (§ 81 para 2 EheG). Týka sa to bytu/domu manželov, ako aj vybavenia domácnosti. Práva môžu byť takisto súčasťou majetku dennej potreby (napr. vecné práva na nehnuteľný majetok) (§ 86 para 1 EheG). „Manželské úspory“ sú úspory alebo majetok, ktoré manželia nazhromaždili počas manželského spolužitia a ktoré sú obvykle určené na speňaženie (§ 81 para 3 EheG).

Rozdelenie majetku sa nevzťahuje na majetok, ktorý manželia priniesli do manželstva, ktorý nadobudli v dôsledku úmrtia alebo ktorý získali ako dar od tretej osoby, na majetok, ktorý slúži na osobnú potrebu len jedného z manželov alebo na výkon jeho/jej profesie, ako aj majetok, ktorý patrí spoločnosti alebo je podielom v spoločnosti, pokiaľ nejde výlučne o investície (§ 82 EheG). Byt/dom manželov a vybavenie domácnosti – aj keď ich jeden z manželov priniesol do manželstva alebo zdedil či získal ako dar – musia byť predmetom rozdelenia majetku na základe dohody manželov, ak je druhý z manželov závislý od ich neustáleho používania s cieľom zabezpečiť svoje potreby alebo keď ich spoločné dieťa potrebuje do veľkej miery neustále používať (§ 82 para 2 EheG). Zahrnutie bytu/domu do deľby majetku v súlade s § 82 ods. 2 možno vylúčiť na základe dohody oboch manželov (§ 87 para 1 EheG).

Majetok, ktorý je predmetom delenia, sa musí rozdeliť spravodlivo. Zohľadňuje sa pritom kvalita a rozsah prínosu každého manžela k nadobudnutiu majetku, ako aj blaho detí (§ 83 para 1 EheG). Ak manželia uzavreli predmanželskú zmluvu a majetok, ktorý majú v spoločnom vlastníctve nie je predmetom delenia podľa §§ 81a nasl. zákona o manželstve, osud predmanželskej zmluvy v prípade neexistencie akejkoľvek inej dohody závisí od zavinenia manželov v prípade rozvodu. Ak nie je rozdiel v miere zavinenia, každý z manželov dostane späť to, čo do manželstva priniesol. V prípade prevahy zavinenia jedného z manželov si druhý partner môže vybrať, či sa predmanželská zmluva anuluje alebo či sa majetok prerozdelí na polovicu rovnakým dielom, ako v prípade úmrtia jedného z manželov (§ 1266 ABGB). Právo vyplývajúce na základe dedičskej zmluvy zostáva nedotknuté v prospech manžela, ktorý nezavinil rozpad manželstva (§ 1266 ABGB).

5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?

Dlhy, ktoré sú úzko spojené s majetkom každodennej potreby alebo manželskými úsporami, alebo ktoré sa týkajú výdavkov v manželstve, sa musia pri delení odhadnúť (§ 81 para 1 EheG) (§ 83 para 1 EheG). Ak manželia v tejto súvislosti neuzavreli dohodu, súd môže rozhodnúť, ktorý z manželov je v rámci interného vzťahu povinný zaplatiť dlhy (§ 92 EheG).

5.3. Má jeden z manželov nárok na vyrovnávaciu platbu?

Rozdelenie by sa malo uskutočniť predovšetkým prerozdelením majetku. Iba v prípade, že nie je možné takýmto spôsobom dosiahnuť spravodlivý výsledok, môže súd nariadiť znevýhodnenému manželovi kompenzačnú platbu (§ 94 para 1 EheG).

Ak sa počas manželstva uplatnilo právne rozdelenie majetku, stane sa tak aj po smrti jedného z manželov. Pozostalý manžel/manželka má vopred nárok na zákonný podiel z majetku a na zákonné dedičstvo, pričom dedičstvo sa vzťahuje na vybavenie domácnosti a právo ďalšieho užívania bytu/domu (§ 758 ABGB).

Ak sa manželia dohodli na spoluvlastníctve ešte za života, zo spoločného majetku sa najprv odpočítajú existujúce dlhy a majetok sa následne rozdelí podľa dohodnutého pomeru, alebo v prípade pochybností, na polovicu. Pozostalý manžel/manželka dostane polovicu, zatiaľ čo druhá polovica tvorí majetok zosnulého manžela/manželky.

Dôsledky úmrtia jedného z manželov v prípade spoluvlastníctva v prípade smrti sú uvedené v bode 3.1.

Nie.

Registrované partnerstvo vychádza zo zákona o registrovaných partnerstvách (Eingetragene Partnerschaft-Gesetz, EPG) a je vyhradené pre homosexuálne páry. Podľa § 27c IPRG si registrovaní partneri môžu v cezhraničnom kontexte slobodne zvoliť rozhodné právo. V opačnom prípade sa použije právo štátu, v ktorom bolo partnerstvo zaregistrované. Ustanovenia rakúskeho zákona o majetkových pomeroch manželov sa vzťahujú aj na registrované partnerstvo (§ 1217 para 2 ABGB). Uplatňujú sa aj ustanovenia o spoločnom vlastníctve bytu podľa § 13 WEG a zákaz scudzenia a zaťaženia majetku podľa § 364c ABGB. Rozdelenie majetku dennej potreby partnerov, ako aj úspor partnerov prebieha v súlade s §§ 24 – 41 EPG, ktoré vychádzajú z §§ 81 – 98 EheG.

Pre neregistrované mimomanželské spolužitie neexistujú žiadne osobitné ustanovenia týkajúce sa majetkových práv, a podobné uplatňovanie §§ 81 a nasl. zákona o manželstve v prípade rozdelenia majetku po rozvode manželstva bolo na základe rozhodnutia súdu zamietnuté. Uplatňujú sa všeobecné ustanovenia právneho poriadku, ktorým sa upravujú záväzky a vlastníctvo.

Rozdelenie majetku po rozvode podľa §§ 81a nasl. zákona o manželstve (EheG) a §§ 24 a nasl. zákona o registrovaných partnerstvách (EPG) patrí medzi nesporné manželské veci. Rakúske súdy majú pri takýchto konaniach medzinárodnú právomoc v prípade, že manžel/partner má rakúske občianstvo alebo má svoj obvyklý pobyt v tejto krajine (§ 114a para 4 Jurisdiktionsnorm, JN). Daná problematika patrí do miestnej príslušnosti okresného súdu (§ 104a JN), v ktorého obvode mali manželia/partneri svoj posledný známy obvyklý pobyt, prípadne okresného súdu trvalého bydliska odporcu (§§ 114a para 1 spolu so 76 para 1 JN). Ak rozvodové konanie prebieha na súde a pojednávanie na prvom stupni ešte nebolo ukončené, má tento súd aj právomoc rozdeliť majetok manželov (§§ 114a para 3 spolu so 76 para 1 JN).