1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?

Osobné a majetkové vzťahy manželov upravuje právo štátu, ktorého sú manželia štátnymi príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, upravuje tieto vzťahy slovenské právo. Manželské zmluvy upravuje právo, ktoré sa vzťahuje na majetkové vzťahy manželov v čase uzavretia zmluvy (§ 21 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPS).

1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?

Voľba práva nie je na Slovensku možná.

2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

Podľa občianskeho zákonníka majú manželia bezpodielové spoluvlastníctvo spoločného majetku, čo znamená, že majetkové podiely manželov nie sú kvantitatívne stanovené. Hmotný majetok (hnuteľný aj nehnuteľný), práva a iné majetkové tituly legálne získané jedným z manželov počas trvania manželstva sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva s výnimkou:

• majetku získaného z dedičstva,
• majetku získaného ako dar,
• majetku, ktorý podľa svojej povahy slúži na osobnú potrebu alebo povolanie len jednému z manželov,
• majetku vráteného podľa nariadení o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý vlastnil vrátený majetok pred uzavretím manželstva alebo ktorému bol majetok vrátený ako právnemu nástupcovi pôvodného  vlastníka. [§ 143 občianskeho zákonníka (OZ)]

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

Žiadne také právne domnienky neexistujú.

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

Nejestvuje žiadna požiadavka na zostavenie súpisu majetku.

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

Majetok patriaci do spoločného majetku môžu používať obaja manželia, ak nie je dohodnuté inak.

Manželia sa okrem toho podieľajú na nákladoch vynaložených na spoločný majetok, na jeho užívanie alebo údržbu (§ 144 OZ). Ak náklady uhrádza zo svojho majetku len jeden z manželov, môže počas delenia spoločného majetku uplatniť nárok na náhradu svojich výdavkov.

Ak sa manželia nedohodnú na spôsobe používania spoločného majetku alebo na úhrade nákladov, ktoré musia byť na majetok vynaložené, môže každý z manželov požiadať súd o rozhodnutie v spornej veci. V bežných veciach týkajúcich sa spoločného majetku môže rozhodovať jeden z manželov. Termín „bežná vec“ nie je v občianskom zákonníku definovaný, preto je potrebné zohľadniť právnu prax a okolnosti konkrétneho prípadu. Právna prax napríklad nepovažuje za bežnú vec uzavretie nájomnej zmluvy, nadobudnutie alebo predaj nehnuteľnosti alebo iného cenného majetku. V ostatných veciach sa vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov alebo adresát právneho úkonu sa tejto neplatnosti dovolá.

2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?

Právne úkony týkajúce sa spoločného majetku, ktorý zahŕňa bežné veci, môže uzatvárať ktorýkoľvek z manželov a zaviazať oboch spoločne a nerozdielne.

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného majetku sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods.2 OZ). Každý z manželov je napríklad povinný zaplatiť celú výšku dlhu týkajúceho sa spoločného majetku a veriteľ je oprávnený vymáhať dlh od manželov samostatne alebo spoločne.

Manželia konajú samostatne mimo rámca spoločného majetku. Právo umožňuje, aby nárok veriteľa jedného z manželov, ktorý vznikol počas manželstva, bol v rámci vykonávacieho konania uspokojený zo spoločného majetku. Ak sa spoločný majetok neskôr rozdelí, každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok (§ 150 OZ) (pozri bod 5.1).

3.1. Ktoré ustanovenia možno zmluvne ošetriť a ktoré nie? Ktoré majetkové pomery manželov možno zvoliť?

Po uzavretí manželstva sa môžu manželia dohodnúť na rozšírení alebo obmedzení bezpodielového spoluvlastníctva stanoveného zákonom.

Rozšírenie znamená, že sa manželia môžu dohodnúť, že spoločné vlastníctvo bude obsahovať aj majetok, ktorý inak prináleží do oddeleného majetku manželov (napríklad majetok získaný darom, dedením alebo ako náhrada za majetok, získaný pred uzavretím manželstva). Obmedzenie znamená, že sa manželia môžu dohodnúť, že časti spoločného majetku (napr. výnosy, pôžitky a prírastky majetku patriaceho výhradne jednému z manželov) sú vylúčené z bezpodielového spoluvlastníctva.

Podobne sa manželia môžu dohodnúť o správe spoločného majetku (§ 143a ods.1 OZ), napríklad môžu stanoviť, že spoločný majetok alebo určitý konkrétny majetok má byť spravovaný oboma manželmi alebo len jedným z nich. Ak manžel nakladá s majetkom vylúčeným zo spoločnej správy, nebude sa druhý z manželov môcť domáhať vyhlásenia neplatnosti tohto nakladania. Tieto zmeny zákonného rozsahu spoločného majetku sa týkajú iba majetku, získaného po uzavretí zmluvy.

Manželia sa môžu dohodnúť na odloženom bezpodielovom spoluvlastníctve, v ktorom spoločný majetok nevznikne, kým bude manželstvo existovať. V takom prípade zmluva nemení rozsah spoločného majetku, ale čas jeho vzniku. Počas manželstva preto každý z manželov získa výhradné vlastníctvo k majetku a až v okamihu, kedy manželstvo prestane existovať, všetky veci a zákonné nároky vytvoria súbor spoločného majetku, ktorý sa potom vyporiada.

3.2. Aké sú formálne požiadavky a na koho sa môžem obrátiť?

Na záver možno povedať, že na zmenu alebo zrušenie manželských zmlúv opísaných vyššie je nutné, aby notár spísal notársku zápisnicu.

3.3. Kedy môže byť zmluva uzavretá a kedy nadobudne platnosť?

Slovenské právo neustanovuje predmanželské zmluvy. Manželské zmluvy preto môžu byť uzavreté až po uzavretí manželstva. Ak sa zmluva týka nehnuteľností, nadobudne účinnosť až po zápise do katastra nehnuteľností.

3.4. Môžu manželia zmeniť existujúcu zmluvu? Ak áno, za akých podmienok?

Zmluvu možno zmeniť kedykoľvek počas manželstva. Zmenená zmluva musí mať formu notárskej zápisnice vypracovanej notárom, inak je neplatná.

3.5. Môže mať manželská zmluva retroaktívne účinky podľa vnútroštátneho práva vašej krajiny, ak manželia uzavreli túto zmluvu počas trvania manželstva? 

Slovenský právny poriadok pozná len dohody o rozšírení alebo zúžení zákonného majetkového režimu manželov. Tieto dohody nemajú retroaktívny účinok a môžu byť uzatvárané len počas manželstva.

Na Slovensku neexistujú osobitné registre pre manželské zmluvy. Zmluvy vo forme notárskej zápisnice sú registrované v notárskom centrálnom registri notárskych zápisníc, ktorý spravuje Notárska komora Slovenskej republiky. Osoba, ktorá je držiteľom notárskej zápisnice, si môže jej pravosť overiť kontrolou na internetových stránkach Notárskej komory, kde zistí, či bola notárska zápisnica vydaná na Slovensku a meno notára, ktorý ju vypracoval. Obsah notárskych zápisníc nie je k dispozícii.

4.5. Môže byť vo vašej krajine zaregistrovaná manželská zmluva, ktorá bola uzavretá v inom štáte podľa cudzieho práva? Ak áno za akých podmienok a formálnych náležitostí? 

Na Slovensku nemáme register dohôd o manželskom majetkovom režime.

5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?

Ak zmluva neuvádza inak, ukončenie manželstva znamená tiež ukončenie režimu bezpodielového spoluvlastníctva, čo vedie k rozdeleniu spoločného majetku (§ 148 ods. 1 OZ). Rozdelenie sa vykonáva dohodou medzi manželmi, alebo ho vykonáva súd na základe žiadosti podanej jedným z manželov. V oboch prípadoch treba vychádzať zo zásady, že podiely manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať úhradu nákladov, vynaložených zo svojho osobného majetku na spoločný majetok a naopak je povinný nahradiť prostriedky vynaložené zo spoločného majetku na jeho osobný majetok. Pri delení spoločného majetku je potrebné vziať do úvahy najmä potreby maloletých detí ako aj mieru, ktorou sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o získanie a udržanie spoločného majetku. Pri zvažovaní stupňa úsilia musí byť tiež zohľadnená starostlivosť o deti a riadenie spoločnej domácnosti (§ 150 OZ).

Ak do troch rokov od ukončenia režimu bezpodielového spoluvlastníctva nebola uzavretá žiadna zmluva o rozdelení majetku a ani jeden z manželov nepodal žiadosť na súd vo veci rozhodnutia o rozdelení spoločného majetku, má sa za to, že hnuteľné veci zo spoločného majetku patria tomu z manželov, ktorý ich užíva pre svoje potreby, pre potreby rodiny alebo pre domácnosť výhradne ako vlastník. Ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve a podiely manželov sú rovnaké. To isté platí aj pre ostatné bežné majetkové práva manželov, ako sú práva k spoločným vkladom a pohľadávkam (§ 149 ods. 4 OZ).

5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?

Márne uplynutie lehoty troch rokov na rozdelenie majetku stanovuje právnu domnienku, že bývalí manželia sú s ohľadom na dlhy zaviazaní v rovnakom pomere. Mimosúdnou manželskou dohodou alebo dohodou súdnou cestou sa vyporiadajú aj dlhy, ktoré vznikli počas manželstva a pochádzajú z ich spoločnej správy. Vyporiadanie je právne účinné len medzi manželmi, nie však vo vzťahu k tretím stranám. Tretie strany majú preto právo požadovať úhradu dlhu od niektorého z bývalých manželov.

5.3. Má jeden z manželov nárok na vyrovnávaciu platbu?

Každý z manželov je oprávnený požadovať úhradu nákladov vynaložených na spoločné vlastníctvo z jeho osobného majetku. Tento nárok by mal byť vyrovnaný druhým manželom z jeho podielu na spoločnom majetku.

Pri vyporiadaní spoločného majetku by sa mal majetok rozdeliť medzi manželov v pomere, ktorý zodpovedá veľkosti ich podielov. Ak je hodnota majetku pripísaného manželovi vyššia ako jeho podiel na spoločnom majetku, je povinný uhradiť rozdiel druhému z manželov v peniazoch.

V prípade úmrtia jedného z manželov sa vyporiadanie spoločného majetku (ktoré nebolo začaté v súdnom konaní) vykoná v rámci dedičského konania, ktoré riadi  notár ako súdny komisár.

Po tom, čo pozostalý manžel alebo manželka získa svoju časť na spoločnom majetku (obvykle získa jednu polovicu), je tiež oprávnený dediť z pozostalosti. Ak pozostalý manžel alebo manželka dedí spolu s potomkami zosnulého (napr. deťmi), dostane rovnaký podiel ako každé dieťa. Ak nie sú žiadni potomkovia a pozostalý manžel alebo manželka dedí spolu s rodičmi zosnulého, dostane aspoň jednu polovicu majetku.

Nie.

Slovenský právny poriadok nepozná registrované alebo neregistrované partnerstvá.

S ohľadom na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie existencie alebo neexistencie manželstva, ak žije ešte aspoň jeden z manželov, má právomoc príslušný okresný súd v okrese, v ktorom mali manželia posledné spoločné bydlisko. Ak nie je taký súd, potom má právomoc všeobecný súd odporcu. Ak však ani takýto súd neexistuje, právomoc má všeobecný súd navrhovateľa (§ 88 občianskeho súdneho poriadku (OSP)). Všeobecný súd je súd, v obvode ktorého má občan svoje bydlisko a ak nemá bydlisko, je to súd, v obvode ktorého sa občan zdržiava.

Pokiaľ ide o vyporiadanie spoločného majetku manželov alebo iného majetku po rozvode alebo o zrušenie spoločného nájmu domu, právomoc má príslušný súd, ktorý rozhodol o rozvode. Pokiaľ ide o manželské záležitosti, majú slovenské súdy medzinárodnú právomoc, ak aspoň jeden z manželov je občanom Slovenskej republiky. Pokiaľ ani jeden z  manželov nie je občanom Slovenskej republiky, má slovenský súd právomoc v prípade:

• ak aspoň jeden z manželov má pobyt na Slovensku a ak rozhodnutie súdu môže byť uznané v domácich štátoch oboch manželov, alebo
• ak aspoň jeden z manželov má dlhší čas pobyt v Slovenskej republike, alebo
• ak ide o neplatnosť manželstva, keď manželia žijú v Slovenskej republike (§ 38 ZMPS).