1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?

Osobné a majetkové vzťahy manželov upravuje právo krajiny, ktorej sú obaja manželia občanmi. Ak sú občanmi rôznych krajín, uplatňuje sa právo krajiny ich trvalého pobytu. Ak nie sú občanmi rovnakej krajiny a nemajú trvalé bydlisko v rovnakej krajine, uplatňuje sa právo krajiny, v ktorej mali naposledy spoločné bydlisko. Ak nie je možné určiť rozhodné právo v súlade s týmito pravidlami, uplatňuje sa právo krajiny, s ktorou sú manželia najužšie spätí (§ 38 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom).

Rovnako tak majetkové vzťahy medzi slobodnými partnermi žijúcimi v spoločnej domácnosti sa riadia právom krajiny ich spoločného občianstva. Ak nemajú spoločné občianstvo, uplatňuje sa právo krajiny ich spoločného pobytu.

Ak manželský pár uzavrel dohodu o svojom majetku, rozhodným právom bude právo, ktoré bolo rozhodné vzhľadom na ich majetkové vzťahy v čase, kedy uzavreli dohodu.

Dvojstranné dohovory o medzinárodnej právnej pomoci, ktoré obsahujú kolízne normy týkajúce sa manželských majetkových vzťahov, boli uzatvorené s Českou republikou, Francúzskom, Maďarskom, Mongolskom, Poľskom, Rumunskom, Ruskou federáciou a Slovenskom (pozri http://www.mp.gov.si/).

1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?

Manželia si môžu zvoliť právo, ktoré sa uplatní na ich vlastnícke vzťahy, ak zákon pôvodne uplatniteľný na ich majetkové vzťahy umožňuje takú voľbu (§ 39 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Vybrané právo sa však nebude uplatňovať, ak by bol dosah jeho aplikácie v rozpore s verejným poriadkom Slovinskej republiky (§ 6 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Slovinské právo samotné neposkytuje možnosť voľby rozhodného práva.

2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

Zákonný majetkový režim manželov je spoločné vlastníctvo založené na spoločnom vlastnení majetku. Ide tu o spojenie s jednoduchým vlastnením jednotlivých položiek majetku, ktoré jeden z manželov vlastnil pred uzavretím manželstva alebo získal bezodplatne počas trvania manželstva (napr. dar alebo dedičstvo) alebo z oddelených peňažných prostriedkov (napr. úroky a výnosy).

Na základe Čl. 67 slovinského rodinného zákonníka, spoločný majetok manželov pozostáva zo všetkých majetkových práv nadobudnutých prácou alebo odvodených z ich spoločného majetku počas trvania manželstva a spoločného života manželov bez ohľadu na to, ktorý z manželov je ich vlastníkom. Spoločným majetkom manželov je aj majetok nadobudnutý na základe a s pomocou ich spoločného majetku a/alebo majetku z neho odvodeného. Ak sa má majetok rozdeliť, podiely sa považujú za rovnaké, pokiaľ žiadny z manželov nepreukáže, že má nárok na väčší podiel. Pri takomto spore súd posudzuje nielen príjmy každého z manželov, ale aj iné okolnosti, ako ich príspevok na domácnosť, starostlivosť o deti a udržiavanie spoločného majetku.

Oddeleným majetkom každého z manželov je majetok nadobudnutý pred uzavretím manželstva alebo bezodplatne počas manželstva (ods. 1, Čl. 77 slovinského rodinného zákonníka). Za oddelený majetok sa považujú aj veci menšej hodnoty určené pre osobnú potrebu každého z manželov, bez ohľadu na pôvod a spôsob nadobudnutia (ods. 2, Čl. 77 slovinského rodinného zákonníka).

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

Právne sa predpokladá, že všetky osobné príjmy (vrátane príjmov zo starobného dôchodku) alebo zisk akéhokoľvek druhu vyplývajúci z práce jedného z manželov alebo výnos zo spoločného majetku majú byť súčasťou spoločného majetku. Jeden z manželov si môže nárokovať tento majetok ako svoj oddelený majetok, ak preukáže, že pochádza z obdobia pred uzavretím manželstva alebo že nepochádza zo spoločného majetku.

Na manželov sa vzťahuje zákonný majetkový režim ( t.j. režim spoločného majetku manželov a režim oddeleného majetku každého z manželov), pokiaľ sa nedohodli na obsahu majetkového režimu v zmluve o usporiadaní ich majetkových a právnych vzťahov. V takom prípade sa na nich vzťahuje zmluvný majetkový režim.

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

Slovinské právo nevyžaduje vyhotovenie súpisu majetku.

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

Manželia spravujú a používajú spoločný majetok spoločne a konsenzuálne, ak sa dohodli, že jeden z manželov je sám oprávnený spravovať spoločný majetok a nakladať so spoločnými prostriedkami ku prospechu oboch manželov. Druhý z manželov môže kedykoľvek od tejto dohody odstúpiť. Ak jeden z manželov disponuje spoločným majetkom bez požadovaného súhlasu druhého z manželov, môže tento napadnúť právny úkon, ak tretia strana úkonu vedela alebo mala vedieť, že dotyčné prostriedky boli súčasťou spoločného majetku. V opačnom prípade má poškodený manželský partner nárok na náhradu škody zo strany druhého z manželov. Manželia nesmú samostatne nakladať so svojím neurčeným podielom na spoločnom majetku, ale môžu nezávisle uplatniť svoje právo na vlastníctvo svojho oddeleného majetku.

2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?

Právne úkony týkajúce sa spoločného majetku a každodenné potreby rodiny, ktoré boli vykonané iba jedným z manželov, tvoria spoločné záväzky a sú záväzné pre oboch manželov. Manželia sú spoločne a nerozdielne zodpovední za spoločné záväzky.

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

Obaja manželia sú spoločne a nerozdielne zodpovední za dlhy vzniknuté počas trvania manželstva, ktoré sa vzťahujú na spoločný majetok a manželské náklady. Spoločný majetok a ak to nestačí, oddelený majetok manželov sa môžu použiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Ak príspevok jedného z manželov na uspokojenie spoločných dlhov presiahne jeho podiel na týchto dlhoch, môže požiadať druhého z manželov o vrátenie. Ak veritelia pohľadávok, ktorí zaväzujú len jedného z manželov, chcú, aby vrátil tieto dlhy zo spoločného majetku, musia najprv požiadať súd, aby určil podiel toho z manželov, ktorý je dlžníkom, na spoločnom majetku a po tomto určení sa môžu usilovať o vymáhanie dlhu zo súdom stanoveného podielu.

Ak je v exekučnom konaní povolený predaj podielu jedného z manželov, má druhý manžel prednostné právo kúpiť tento podiel za cenu určenú podľa Zákona o exekúcii a zabezpečení. V prípade osobného bankrotu jedného z manželov, súd v konaní proti tomuto manželovi určí rozhodnutím na základe návrhu konkurzného správcu, že podiel úpadcu na spoločnom majetku sa rovná polovici, pokiaľ druhý z manželov nepodá žiadosť o právo na vylúčenie. Ak konkurzný správca odhadne, že podiel úpadcu na spoločnom majetku presahuje jednu polovicu, požiada ako právny zástupca úpadcu o určenie tohto podielu úpadcu. Druhý z manželov môže v konkurznom konaní podať žiadosť o právo na vylúčenie a preukázať, že jeho/jej podiel na spoločnom majetku je väčší. Pokiaľ tak neurobí, má sa za to, že požiadal v konkurznom konaní o právo na vylúčenie podielu na spoločnom majetku, ktorý sa rovná polovici.

3.1. Ktoré ustanovenia možno zmluvne ošetriť a ktoré nie? Ktoré majetkové pomery manželov možno zvoliť?

Nový slovinský rodinný zákonník upravuje inštitút dohody o usporiadaní majetkových a právnych vzťahov. Ide o zmluvu, v ktorej sa manželia dohodnú na obsahu ich majetkového režimu, ktorý sa líši od toho zákonného. Manželia si v zmluve môžu upraviť aj všetky ďalšie majetkové vzťahy počas trvania manželstva alebo pre prípad rozvodu. Pred uzatvorením dohody o usporiadaní majetkových a právnych vzťahov sa manželia musia vzájomne informovať o svojej majetkovej situácii, inak je ich dohoda napadnuteľná. Súčasťou dohody o usporiadaní ich majetku a právnych vzťahov môže byť aj dohoda o vzájomnej podpore a dohoda o manželskej podpore v prípade rozvodu.

3.2. Aké sú formálne požiadavky a na koho sa môžem obrátiť?

Prípustná dohoda medzi manželmi a všetky jej zmeny a doplnenia musia mať formu notárskej verejnej listiny.

Dohoda medzi manželmi o ich majetkových a právnych vzťahoch musí byť uzavretá vo forme priamo vykonateľnej notárskej zápisnice. Pred podpísaním dohody sa predpokladá poučenie zo strany notára a dohoda je následne zaregistrovaná v registri dohôd o usporiadaní majetkových a právnych vzťahov. Ak dohoda o usporiadaní ich majetkových a právnych vzťahov nie je platná, vzťahuje sa na manželov zákonný majetkový režim. Ak dohoda nie je zaregistrovaná v registri dohôd o usporiadaní majetkových a právnych vzťahov, platí vo vzťahu k tretím osobám domnienka, že sa na majetkové vzťahy medzi manželmi vzťahuje zákonný majetkový režim.

3.3. Kedy môže byť zmluva uzavretá a kedy nadobudne platnosť?

Dohody stanovujúce, že oddelený majetok bude patriť k spoločnému majetku, sa môžu uzatvoriť len počas trvania manželstva.

Uplatňuje sa zmluvná voľnosť : zmluvný majetkový režim sa vzťahuje na manželov od momentu uzavretia dohody o usporiadaní ich majetkových a právnych vzťahov, pokiaľ sa nedohodli inak. Dohoda o usporiadaní majetkových a právnych vzťahov uzatvorená budúcimi manželmi nadobudne účinnosť dňom uzavretia manželstva alebo v deň po sobáši, ktorý si budúci manželia určia v dohode.

3.4. Môžu manželia zmeniť existujúcu zmluvu? Ak áno, za akých podmienok?

Uplatňuje sa zmluvná voľnosť : Manželia si môžu upraviť už uzatvorenú dohodu o usporiadaní ich majetkových a zmluvných vzťahov vo forme priamo vykonateľnej notárskej zápisnice a táto zmena sa zaznamená v registri dohôd o usporiadaní majetkových a právnych vzťahov.

3.5. Môže mať manželská zmluva retroaktívne účinky podľa vnútroštátneho práva vašej krajiny, ak manželia uzavreli túto zmluvu počas trvania manželstva? 

Zákon o rodine v § 85 stanovuje, že zmluvný majetkový režim sa na manželského partnera vzťahuje od uzavretia zmluvy o úprave majetkových vzťahov, ak nie je v nej dohodnuté inak. Zmluva o úprave majetkových vzťahov uzatvorená medzi budúcimi manželmi nadobúda účinnosť dňom uzavretia manželstva alebo dňom nasledujúcim po uzavretí manželstva, ktorý si budúci manželia určili v zmluve o úprave majetkových vzťahov.

Je teda možné dohodnúť, že účinnosť zmluvy vstúpi do platnosti s určitým časovým oneskorením, pričom dohoda o spätnej platnosti zmluvy o úprave majetkových vzťahov nie je možná.

Dohoda o usporiadaní majetkových a právnych vzťahov sa zaregistruje v registri dohôd o usporiadaní majetkových a právnych vzťahov, ktorý je počítačom riadený súbor informácií vedený Notárskou komorou Slovinska.

4.5. Môže byť vo vašej krajine zaregistrovaná manželská zmluva, ktorá bola uzavretá v inom štáte podľa cudzieho práva? Ak áno za akých podmienok a formálnych náležitostí? 

Zákon o rodine výslovne neupravuje možnosť zapísať manželskú zmluvu (zmluvu o úprave majetkových vzťahov) uzavretú v cudzom štáte podľa cudzokrajnej zmluvy do registra zmlúv o úprave majetkových vzťahov. 

Podľa väčšinového názoru by však bola registrácia možná, ak by manželia predložili notárovi v Slovinsku formálnu kópiu notárskej zápisnice, overenú notárom, ktorý dokument vyhotovil, a preloženú do slovinčiny súdnym tlmočníkom.

5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?

Obaja manželia sú oprávnení žiadať o rozdelenie majetku na súde po skončení (a tiež počas trvania) manželstva. Rozdelenie môže žiadať aj veriteľ jedného z manželov kvôli povinnostiam, ktoré nie sú záväzné pre druhého z manželov. V počiatočnej fáze sa určí spoločný majetok a podiely manželov na tomto spoločnom majetku. Pri delení spoločného majetku nie je možné určiť podiely manželov na každej konkrétnej položke majetku. Určí sa len podiel každého z manželov na celkovom majetku. Predpoklad rovnakých podielov na spoločnom majetku sa môže napadnúť. V týchto sporoch súd zváži všetky okolnosti daného prípadu (predovšetkým príjem manželov, podpora, ktorú si navzájom poskytujú, ktorý z manželov má na starosti deti, starostlivosť manželov o domácnosť a rodinu, náklady manželov na údržbu spoločného majetku a všetky ďalšie príspevky na správu, údržbu a zveľadenie spoločného majetku).

Po stanovení príslušných podielov manželov nastáva druhá fáza, počas ktorej sa môžu dohodnúť na spôsobe rozdelenia ich majetku. Na účely úplného oddelenia majetku si môžu vybrať medzi fyzickým a občianskym rozdelením alebo kombináciou oboch. V prípade, že nemôžu dosiahnuť dohodu o tejto záležitosti, súd musí v nespornom občianskoprávnom konaní najprv vykonať fyzické rozdelenie, pričom sa mu dá prednosť pred občianskym rozdelením, pri ktorom sa majetok predáva a výťažok sa rozdelí. V prípade fyzického rozdelenia každý z manželov dostane v rámci svojho podielu aktíva, pri ktorých preukáže, že má silnejší oprávnený záujem. Jeden z manželov dostane majetok, ktorý slúži na výkon jeho povolania alebo iných činnosti, ktorý mu umožňuje zarábať alebo slúži výhradne na jeho osobné použitie a nie je jeho oddeleným majetkom.

5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?

Manželia zostávajú aj naďalej spoločne a nerozdielne zodpovední za svoje spoločné dlhy po rozvode až do rozdelenia spoločného majetku, kedy by sa mali rozdeliť aj dlhy. Ak sa nerozdelia, manželia zostávajú spoločne a nerozdielne zodpovední.

5.3. Má jeden z manželov nárok na vyrovnávaciu platbu?

Ak hodnota oddeleného majetku jedného z manželov, ktorý sa použil na vyrovnanie spoločných dlhov, presiahne jeho podiel na týchto dlhoch, môže požiadať druhého z manželov o vrátenie pohľadávky.

Po smrti jedného z manželov sa spoločný majetok rozdelí rovnakým dielom a časť zosnulého manžela sa stáva súčasťou jeho majetku. Dedičia alebo pozostalý manžel či pozostalá manželka sú oprávnení požiadať súd o určenie iného pomeru podielov. Po vykonaní rozdelenia pozostalý manžel alebo pozostalá manželka dedí podľa prvého alebo druhého poradia postupnosti. V prvom poradí postupnosti pozostalý manžel alebo pozostalá manželka dedí spolu s deťmi zosnulého a dedičstvo je rozdelené na rovnaké podiely. Ak zosnulého jeho deti neprežili, pozostalý manžel alebo pozostalá manželka dedí v druhom poradí postupnosti spolu s rodičmi zosnulého a dostáva polovicu dedičstva.

Nie.

Spolužitie je definované ako dlhodobý vzťah, podobný manželskému vzťahu medzi dvoma heterosexuálnymi partnermi, ktorí by mohli uzavrieť manželstvo, ak by si to želali. To znamená, že nemusia existovať žiadne ďalšie prekážky pre ich manželstvo. Majetkový režim partnerov žijúcich v jednej domácnosti je rovnocenný s majetkovým režimom manželov. Takže spoločné vlastníctvo sa tvorí rovnakým spôsobom, ako je tomu u manželských párov. Registrácia heterosexuálnych partnerov nie je možná. Keďže je takmer nemožné určiť, kedy sa vzťah stáva dlhodobým, všetok majetok získaný po tom, ako partneri začali žiť spolu, tvorí spoločný majetok v prípadoch, kedy by nič nebránilo uzatvoreniu manželstva týchto párov.

Homosexuálni partneri môžu vstúpiť do registrovaného partnerstva, ktoré má rovnaké dôsledky pre majetkové vzťahy partnerov ako manželstvo (zákon o registrácii civilného partnerstva osôb rovnakého pohlavia).

V súlade so všeobecnými pravidlami na určenie príslušnosti, slovinské súdy majú medzinárodnú právomoc vo veciach sporov týkajúcich sa majetku manželov, ak má žalovaný trvalé bydlisko v Slovinskej republike. Ak žalovaný nemá trvalé bydlisko v inej krajine, príslušnosť môže byť založená aj na jeho dočasnom pobyte v Slovinsku (§ 48 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Ak sa majetkové spory manželov týkajú majetku, ktorý sa nachádza v Slovinskej republike, slovinský súd má právomoc, aj keď žalovaný nemá bydlisko v Slovinskej republike. Ak sa väčšina majetku nachádza v Slovinskej republike a zvyšok sa nachádza v zahraničí, súd môže rozhodnúť o majetku, ktorý sa nachádza v zahraničí len vtedy, keď rozhoduje o majetku nachádzajúcom sa v Slovinskej republike a iba vtedy, keď s tým žalovaný súhlasí (§ 67 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom).