1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?

Ak sa nedohodnú manželia inak, ich majetok podlieha rozhodnému právu upravujúcemu ich osobné vzťahy, t. j.:

• ich spoločnému vnútroštátnemu právu, ak majú manželia rovnaké občianstvo;
• právu štátu, v ktorom prevažne prebieha ich manželský život v prípade, že majú rôzne občianstva alebo niekoľko spoločných štátnych oobčianstiev (§ 29 a 30 zákona č. 218 zo dňa 31. mája 1995).

Taliansko v tejto veci neratifikovalo žiadne medzinárodné zmluvy.

1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?

Áno, manželia si môžu zvoliť rozhodné právo. Môžu sa dohodnúť, že ich majetok bude upravovať právo štátu, ktorého je aspoň jeden z nich občanom, alebo právo štátu, v ktorom má aspoň jeden z nich bydlisko. Požiadavky na formu a obsah zmluvy o výbere rozhodného práva sa riadia zvoleným právom alebo právom štátu, v ktorom bola uzavretá zmluva o voľbe práva (§ 30 zákona č. 218 zo dňa 31. mája 1995).

Minimálnou požiadavkou na jej formu je, aby bola uzavretá v písomnej forme. Zmluvu možno uzatvoriť alebo zmeniť kedykoľvek. Zmluva nemá spätný účinok a môže byť obsiahnutá v zázname o uzavretí manželstva.

2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

Zákonným majetkovým režimom manželov je spoločný majetkový režim  [§ 159 talianskeho občianskeho zákonníka (OZ)].

Zákonný spoločný majetkový režim  ustanovuje existenciu spoločného majetku , osobného majetku a odloženého spoločného majetku.

Majetok nadobudnutý manželmi po svadbe, či už jednotlivo alebo spoločne, tvorí súčasť spoločného majetku, s výnimkou osobného majetku a majetku, ktorý patrí do odloženého spoločného majetku (§ 177 OZ).

Súčasťou osobného majetku je ďalej:

1. majetok nadobudnutý pred uzavretím manželstva alebo pred prijatím spoločného majetkového režimu;
2. majetok nadobudnutý po uzavretí manželstva ako dar alebo dedičstvo, pokiaľ nebolo uvedené vo verejnej darovacej listine alebo závete, že sa prisudzuje k spoločnému majetku;
3. majetok a jeho príslušenstvo výlučne používané na osobnú potrebu jedného z manželov;
4. majetok, ktorý potrebuje jeden z manželov na vykonávanie svojho povolania;
5. majetok prijatý ako náhrada škody, ako aj akýkoľvek dôchodok súvisiaci s čiastočnou alebo úplnou stratou pracovnej schopnosti;
6. majetok nadobudnutý s cenou za prevod alebo výmenu majetku uvedeného vyššie, ak je to výslovne uvedené v čase jeho nadobudnutia.

Vzhľadom na všetok uvedený majetok v písmenách c), d), f), ak ide o majetok nehnuteľný alebo hnuteľný zapísaný v osobitnom registri majetku a nadobudnutý po uzavretí manželstva platí, že ak má byť vylúčený zo spoločného majetku, musí byť jeho vylúčenie deklarované v nadobúdacej listine v prítomnosti druhého z manželov (§ 179 OZ).

Za odložený spoločný majetok sa považujú:

• výnosy z osobného majetku jedného z manželov a zisk z jeho individuálnych činností, ak v čase zániku spoločného režimu stále existujú (§ 177 písm. b) a c) OZ);
• majetok určený na prevádzkovanie podniku jedného z manželov, ak bol podnik založený po uzavretí manželstva, ako aj rozšírenie podniku dosiahnuté pred uzavretím manželstva, ak v čase zániku spoločného režimu stále existuje (§ 178 OZ).

Odložený spoločný majetok sa uplatňuje len vo chvíli zániku spoločného režimu  a v závislosti od prevládajúceho výkladu pravidiel neznamená skutočné spoluvlastníctvo tovarov alebo práv, ale je iba právom na uhradenie hodnoty polovice majetku jedným z manželov (majiteľom) druhému. V prípade, že sa manželia nedohodnú na výške tejto úhrady, výšku úhrady určí sudca.

V prípade dedenia ide o dlh zosnulého manžela alebo manželky, ktorý má byť uhradený pozostalému manželovi alebo manželke.

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

Ak nie je preukázaný opak, hnuteľné veci sa považujú za súčasť spoločného majetku  (§ 195 OZ).

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

Manželia nemusia vypracovať súpis majetku.

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

Spoločný majetok môžu spravovať manželia samostatne.

Výkon úkonov týkajúcich sa mimoriadnej správy a uzatvorenie zmlúv, ktorými sa udeľujú alebo získavajú osobné užívacie práva, prináleží spoločne obom manželom. Plná moc na zastupovanie v  súvisiacich právnych záležitostiach prináleží tiež spoločne obom manželom (§ 180 OZ).

V prípade verejne registrovaného hnuteľného alebo nehnuteľného majetku možno nakladanie s ním (predaj atď.) v prípade chýbajúceho potrebného súhlasu jednej zo strán (ak sa vyžaduje) zrušiť a príslušný z manželov, ktorého súhlas bol potrebný, môže do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o tomto úkone, a v každom prípade do jedného roka odo dňa prepisu, podať žalobu. V ostatných prípadoch, ak o to požiada druhý z manželov,  musí príslušný z manželov, ktorý konal bez súhlasu toho druhého, znovu ustanoviť spoločný majetkový režim v stave, v akom existoval pred vykonaním úkonu alebo zaplatiť v prípade možnosti zodpovedajúcu hodnotu majetku (§ 184 OZ).

Manžel nesmie nakladať so svojím podielom na spoločnom majetku, kým spoločný majetkový režim  legálne nezanikne.

V prípade, že jeden z manželov odmieta udeliť svoj súhlas, je neprítomný, alebo z iného dôvodu nemôže rozhodovať, môže dostať druhý manžel od súdu povolenie vykonať nevyhnutné úkony (§ 181 a 182 OZ). Sudca môže okrem toho zbaviť jedného z manželov správy majetku, ak sa preukáže, že jeho správa je zlá (§ 183 OZ). V prípade úplnej alebo čiastočnej neschopnosti alebo zlej správy jedným z manželov môže sudca vyhlásiť súdne rozdelenie majetku, ktoré predstavuje jeden z dôvodov na zrušenie spoločného majetkového režimu  (§ 193 OZ).

Vzhľadom na osobný majetok a odložený spoločný majetok bude môcť majiteľ sám vykonávať všetky úkony súvisiace so správou a nakladaním (§ 185 OZ).

Neexistujú žiadne osobitné právne ustanovenia týkajúce sa domova manželov ani osobitná právna ochrana manžela alebo manželky, ktorý nie je vlastníkom.

2.5. Sú nejaké právne úkony uskutočnené jedným z manželov záväzné aj pre druhého?

Úkony bežnej správy spoločného majetku môže vykonávať každý z manželov samostatne (§ 180 OZ). Spoločným majetkom sa ručí za zmluvné záväzky, ktoré vzniknú v záujme rodiny, aj keď ich manželia uzavreli samostatne (§ 186 OZ).

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

Ak veritelia nemôžu v plnej miere uspokojiť svoje pohľadávky z osobného majetku manželov, z dlhov, ktoré vzniknú po uzavretí manželstva jednému z manželov pri vykonávaní úkonov presahujúcich bežnú správu bez súhlasu druhej strany, ručí sa za dlhy spoločným majetkom až do hodnoty zodpovedajúcej podielu manžela – dlžníka (§ 189 OZ).

Osobní veritelia jedného z manželov môžu subsidiárne uspokojiť svoje pohľadávky aj zo spoločného majetku až do hodnoty zodpovedajúcej podielu manžela – dlžníka, a to aj v prípade, že dlh vznikol pred uzavretím manželstva. V prípade nezabezpečených dlhov majú veritelia spoločného majetku prednosť pred osobnými veriteľmi manželov (§ 189 OZ).

Veritelia pohľadávok, ktoré súvisia so spoločným majetkom, môžu subsidiárne uplatňovať nárok na osobný majetok každého z manželov v rozsahu jednej polovice pohľadávky, ak sa zistí, že hodnota spoločného majetku je nedostatočná (§ 190 OZ).

3.1. Ktoré ustanovenia možno zmluvne ošetriť a ktoré nie? Ktoré majetkové pomery manželov možno zvoliť?

Režim bezpodielového spoluvlastníctva možno zmeniť dohodou medzi manželmi (§ 210 OZ). Výber režimu oddeleného majetku možno deklarovať aj v zázname o uzavretí manželstva (§ 162 OZ).

Zákon stanovuje dva typy majetkových režimov na základe dohody: oddelenie majetku a zmluvný režim spoločného majetku.

Oddelenie majetkových pomerov je celkom odlišné od zákonného režimu: každý z manželov je výlučným vlastníkom a má právo na užívanie a správu majetku získaného pred uzavretím manželstva a po ňom bez výnimky a svoje dlhy musí uhrádzať vlastným majetkom (§ 215 a 217 OZ).

Ak manželia získajú majetok spoločne, vzťahujú sa na tento majetok bežné ustanovenia o spoločnom majetku.

Zmluvný spoločný majetkový režim, ktorý je omnoho zriedkavejší, je upravený zákonný režim spoločného majetku. Jeho obsah môžu manželia slobodne určiť, napriek tomu sa však nesmú:

• všeobecne odvolávať na zákony a zvyky, ktoré sa na nich nevzťahujú ale musia konkrétne určiť obsah zmluvy, ktorá bude upravovať ich vzťah;
• zahrnúť do zmluvného spoločného majetkového režimu osobný majetok uvedený v písmenách c), d) a e) v bode 2.1.;
• odchýliť sa od ustanovení o správe spoločného majetku a rovnosti majetkových podielov s ohľadom na majetok, ktorý by podliehal zákonnému spoločnému majetkovému režimu (§ 210 OZ).

Zákonodarca ustanovuje aj dedičský fond, hoci tento fond nepredstavuje zmluvný režim a odvoláva sa len na určitý špecifický majetok. Prostredníctvom tohto fondu, ktorý môže existovať spolu so spoločným majetkovým režimom  a režimom oddeleného vlastníctva, môže jeden z manželov, obaja manželia, alebo tretia strana vyhradiť verejne zaregistrovaný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok alebo obchodovateľné nástroje na účely uspokojovania potrieb rodiny. Takýto majetok podlieha zvláštnej úprave vzhľadom na jeho správu a nie je predmetom exekúcie pohľadávok, o ktorých veriteľ vie, že vznikli na iný účel, ako je uspokojovanie potrieb rodiny (§ 167 a nasl.).

3.2. Aké sú formálne požiadavky a na koho sa môžem obrátiť?

Zmluva musí byť uzatvorená v prítomnosti dvoch svedkov vo forme verejnej listiny, v opačnom prípade bude vyhlásená za neplatnú.

Výber režimu oddeleného majetku možno deklarovať aj v zázname o uzavretí manželstva (§ 162 OZ).

3.3. Kedy môže byť zmluva uzavretá a kedy nadobudne platnosť?

Zmluva môže byť uzatvorená kedykoľvek pred uzavretím manželstva alebo po ňom. Ak je uzavretá vopred, vstúpi do platnosti po uzavretí manželstva. Ak je uzatvorená po uzavretí manželstva, nadobúda platnosť okamžite.

Zmluvu možno uplatňovať voči tretím stranám len v prípade, ak je anotovaná na okraji zápisu o uzavretí manželstva uloženého v archíve občianskeho matričného úradu (§ 162 OZ).

3.4. Môžu manželia zmeniť existujúcu zmluvu? Ak áno, za akých podmienok?

Zmluvu možno kedykoľvek zmeniť formou verejnej listiny (§ 163 OZ). Zákon č. 142 zo dňa 10. mája 1981 zrušil potrebu súdne schváliť zmenu zmluvy. Schválenie sa stále vyžaduje iba v prípade úpravy zmlúv uzatvorených formou verejnej listiny pred 7. májom 1981.

3.5. Môže mať manželská zmluva retroaktívne účinky podľa vnútroštátneho práva vašej krajiny, ak manželia uzavreli túto zmluvu počas trvania manželstva? 

Podľa talianskeho práva nebolo možné pred nadobudnutím účinnosti nariadení EÚ 2016/1103 a 1104 uplatniť spätnú platnosť na manželské zmluvy. Čl. 22, odseky 2 a 3 vyššie uvedených nariadení, teraz priznávajú manželom možnosť výslovne ustanoviť v dohode zmenu rozhodného práva na ich dedičské účinky. Táto možnosť je možná len vtedy, ak žiadna retroaktívna zmena rozhodného práva neohrozí práva tretích strán vyplývajúce z takéhoto zákona.

Zákonný režim, na rozdiel od zmluvných režimov, je zverejnený tzv. negatívnym spôsobom, v tom zmysle, že sa pokladá a považuje za vykonateľný voči tretím osobám vzhľadom na to, že neexistuje žiadna iná protichodná anotácia na okraji zápisu o uzavretí manželstva. Zmluvné režimy sa zverejňujú prostredníctvom anotácie na okraji zápisu o uzavretí manželstva, registrovaného v papierovom alebo elektronickom archíve, vedenom občianskym matričným úradom (§ 69 prezidentského dekrétu č. 396 z 3. novembra 2000).

4.1. Existuje vo vašej krajine jeden alebo viacero registrov majetkových pomerov? Kde?

Okrem zápisu na občianskom matričnom úrade, ktorý určuje vykonateľnosť voči tretím osobám, je v niektorých prípadoch nutná verejná registrácia v katastri nehnuteľností (§ 2647 OZ), podľa prevládajúceho výkladu pravidiel sa však môže vyhotoviť formou jednoduchého verejného oznámenia bez vplyvu na vykonateľnosť voči tretím stranám.

4.2. Aké dokumenty sa evidujú? Ktoré informácie sa evidujú?

Na okraji zápisu o uzavretí manželstva registrovaného na civilnom matričnom úrade musia byť, okrem iného, uvedené aj tieto údaje (§ 162 OZ,§ 69 prezidentského dekrétu 396/2000): dátum uzavretia zmluvy, meno notára, ktorý vyhotovil verejnú listinu, údaje o zmluvných stranách, alebo voľba režimu oddeleného majetku, voľba rozhodného práva, rozsudok o zrušení manželstva alebo súdne rozdelenie majetku. Žiadosť o anotáciu zmluvy musí vykonať notár, ktorý vypracoval verejnú listinu.

4.3. Ako a kto môže mať prístup k zaevidovaným informáciám?

Každá osoba má právo informovať sa na občianskom matričnom úrade.

4.4. Aké sú právne účinky evidencie (platnosť, možnosť podať námietky)?

Verejná registrácia sa vykonáva, aby bol manželský majetkový režim vykonateľný voči tretím osobám.

4.5. Môže byť vo vašej krajine zaregistrovaná manželská zmluva, ktorá bola uzavretá v inom štáte podľa cudzieho práva? Ak áno za akých podmienok a formálnych náležitostí? 

Systém verejnej registrácie (regime pubblicitario) manželských zmlúv v Taliansku je upravený v čl. 162 Občianskeho zákonníka a DPR z 3. novembra 2000, č. 396 a umožňuje uplatnenie ustanovení týkajúcich sa ich námietok voči tretím stranám, ako sa uvádza v článku 28 nariadení EÚ 2016/1103 a 1104.

Taliansky „regime pubblicitario“ umožňuje anotáciu dohôd v „registri dello stato civile“ (Registre občianskeho stavu) na strane manželského aktu. Manželské zmluvy musia byť v prvom rade v súlade s formou, ktorú predpokladá právo krajiny, na základe ktorej sú spísané, a musia spĺňať všetky ďalšie formality potrebné na to, aby boli vykonateľné v Taliansku (napríklad žiadosť apostille podľa krajiny pôvodu). Potom by manželstvo malo byť samozrejme označené v „registro dello stato civile“ v Taliansku. Aby sa splnili požiadavky registrácie, čl. 22 vyššie uvedenej DPR stanovuje, že vzhľadom na to, čo ustanovujú medzinárodné dohovory, k dokumentom napísaným v cudzom jazyku musí byť priložený taliansky preklad, ktorý by mal byť „certificata conforme“ (oficiálne prispôsobený) cudziemu textu diplomatickým alebo konzulárnym úradom alebo úradným prekladateľom či tlmočníkom, ktorí pred „ufficiale dello stato civile“ prehlásia súlad s cudzím textom. Nakoniec je potrebné poznamenať, že súlad s talianskou registráciou manželských zmlúv upravených cudzím rozhodným právom je možné len vtedy, ak talianske právo predpokladá obsah aspoň podobný predmetu týchto zahraničných zmlúv, a to na základe zásady „princípu prispôsobenia“ (istituto dell'adattamento) podľa čl. 29 vyššie uvedených nariadení EÚ. Je to preto, že z odôvodnenia a contrario by nemalo byť možné splniť požiadavku registrácie vo Francúzsku dohody týkajúcej sa „fondo patrimoniale“ majetku nachádzajúceho sa vo Francúzsku, ktorý upravuje talianske právo, keďže francúzske právo túto možnosť o prijatí manželskej zmluvy s podobným obsahom ako „fondo patrimoniale“ neuznáva.

Rozluka a rozvod vedú k zániku majetkového režimu manželov (§ 191 OZ).

5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?

V prípade zániku (zákonného) spoločného majetkového režimu  sa majetok a záväzky rozdelia rovnakým dielom po splatení nezaplatených súm alebo splátok (§ 191 a nasl. OZ, pozri aj bod 5.3.). Zostávajúci spoločný majetok upravujú všeobecné ustanovenia o spoločnom majetku. Ak manželia nemôžu dospieť k dohode o rozdelení spoločného majetku, majetok sa rozdelí súdnou cestou. Pokiaľ sa nepreukáže opak, hnuteľný majetok sa pokladá za súčasť spoločného majetku (§ 195 OZ). Pokiaľ ide o potreby detí a ich opatrovníctvo, sudca môže ustanoviť užívacie právo na časť majetku jedného z manželov v prospech druhého z manželov (§ 194 OZ).

V prípade zániku zmluvného spoločného majetkového režimu  (pozri bod 3.1.) platia uvedené nariadenia týkajúce sa zákonného režimu, pričom sa berú do úvahy všetky prípadné odchýlky stanovené manželmi.

V prípade zániku režimu oddeleného majetku (pozri bod 3.1.) podlieha majetok naďalej bežným ustanoveniam o majetku.

Dedičský fond (pozri bod 3.1.) sa zruší zrušením alebo zánikom manželstva. V prípade, že po rozpade manželstva zostanú maloleté deti, fond sa zachová, kým posledné dieťa nedosiahne vek plnoletosti a sudca mu nepridelí podiel z majetku fondu do užívania alebo do vlastníctva (§ 171 OZ).

5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?

Zodpovednosť za dlhy vyplývajúce zo spoločného majetkového  režimu sa zánikom tohto režimu nemení.

5.3. Má jeden z manželov nárok na vyrovnávaciu platbu?

5.3.1. V prípade, že majetkové pomery vykazujú spoločný prebytok:

• Musia byť nároky uspokojené prostredníctvom platby alebo v naturáliách?
• Ako sa takéto nároky posudzujú?
• Aká je výška vyrovnávacej platby?
• Kedy je nárok stanovený?

Talianske právo neupravuje režim spoločného akumulovaného zisku.

5.3.2. V ostatných prípadoch (ak neexistuje spoločný prebytok)?
V prípade spoločného majetkového  režimu  má každý z manželov vrátiť do spoločného majetku sumy, ktoré z neho čerpal a ktoré neboli použité na úhrady spoločných záväzkov. Každý z manželov môže požiadať o vrátenie súm, ktoré boli čerpané z jeho osobného majetku a použité v prospech spoločného majetku (§ 192 OZ).

Smrť jedného z manželov vedie k zániku majetkového režimu manželov s dôsledkami uvedenými v bode 5. Pozostalý manžel alebo manželka má okrem toho nárok na podiel z majetku zosnulého podľa dedičského práva.

Nie.

Spoločný majetkový režim sa vzťahuje aj na registrované partnerstvá s výnimkou prípadov, keď partneri uzatvoria dohodu o majetku ( a tak ako v prípade manželstva majú možnosť rozhodnúť sa pre oddelenie ich majetku). Zákon č. 76/2016 sa tiež vzťahuje na registrované partnerstvá, konkrétne ustanovenia o dedení zo zákona, povinnom dedičskom podieli, vydedení, započítaní a rodinných zmluvách. Odsek 21 ( zákona č. 76/2016) stanovuje, že články o dedení zo zákona, povinnom dedičskom podieli a vydedení sa uplatňujú aj na partnerov registrovaných partnerstiev.

Výhradnú kompetenciu majú súdy. Vo všeobecnosti majú talianske súdy právomoc v mieste bydliska odporcu (bydlisko osoby je miesto, kde má zriadené hlavné miesto svojho podnikania alebo záujmov; § 43 OZ) alebo miesta pobytu (trvalý pobyt je miesto, kde osoba zvyčajne žije; § 43 OZ) v Taliansku (§ 3 zákona č. 218 z 31. mája 1995).

Talianske súdy majú právomoc aj vo veciach neplatnosti a zrušenia manželstva, rozluky a zániku manželstva, aj keď len jeden z manželov je taliansky občan, alebo ak bolo manželstvo uzavreté v Taliansku (§ 32 zákona č. 218 z 31. mája 1995).